Asistovaná reprodukcia a mimotelové oplodnenie (IVF – in vitro fertilizácia) patria k jedným z najmladších odborov medicíny. Prvé dieťa sa po mimotelovom oplodnení narodilo v roku 1978 vo Veľkej Británii a odvtedy sa na celom svete pomocou týchto metód narodilo viac ako 5 miliónov detí. Tak, ako každý nový odbor, aj  IVF so sebou prinieslo množstvo otázok. Je to správne? Je to morálne a etické? Budú takéto deti zdravé? Množstvo zavádzajúcich tvrdení o asistovanej reprodukcii často ľuďom, ktorí sa snažia otehotnieť, zbytočne skomplikujú a znepríjemnia cestu k vytúženému bábätku. Silvia Toporcerová, odborná garantka Centra reprodukčnej medicíny Gyncare v Košiciach, priblížila, aká je teda pravda.

Sme ešte na IVF mladí, zatiaľ počkáme a o pár rokov uvidíme.

Staré známe príslovie hovorí, že na vek neexistuje liek. Je to tak bohužiaľ aj v prípade IVF. Ani asistovaná reprodukcia nie je liekom na vek. Zatiaľ čo u 30-ročných žien väčšina centier reprodukčnej medicíny vykazuje úspešnosť nad 50 – 60 %, u žien po štyridsiatke je to už len 15 %. S vekom ženy klesá kvalita aj počet vajíčok. Takže nemá zmysel čakať. U žien do 35 rokov treba začať pátrať po probléme po roku nechráneného pohlavného styku, u starších žien už po 6 mesiacoch. Odkladaním návštevy centra si ženy zbytočne znižujú šance na otehotnenie.

IVF má 100 % úspešnosť, ak sa už pre neho rozhodnem.

Bohužiaľ, ani to nie je pravda. IVF má neporovnateľne vyššiu úspešnosť ako akákoľvek iná metóda liečby neplodnosti, ale 100 % to nikdy nebude. Psychicky je treba byť vždy pripravený na to, že prvý cyklus liečby nemusí byť úspešný a že pokusov možno bude treba viac. Opäť tu platí, že čím vyšší vek, tým štatisticky bude treba viac pokusov, aby sa narodilo zdravé bábätko.

Ak navštívim IVF centrum, znamená to, že mi odporučia IVF cyklus.

Nie je to tak. Len približne 30 % párov, ktoré navštívia centrum reprodukčnej medicíny, podstúpi cyklus umelého oplodnenia. Aj v reprodukčnej medicíne platí, že postupujeme vždy od najjednoduchších metód po najzložitejšie. Často sa stáva, že páru pomôže aj minimálna hormonálna liečba. Sú však aj diagnózy, keď k otehotneniu iný postup ako IVF nepomôže. Je to napríklad pri ťažkých poruchách spermiogramu, pri dlhej dobe neplodnosti, pri vysokom veku ženy, alebo pri nepriechodných vajíčkovodoch.

Keď pôjdem na IVF, znamená to, že budem mať dvojičky.

V minulosti sa pri umelom oplodnení prenášal do maternice pomerne veľký počet embryí, veľakrát 4 alebo 5. Liečba neplodnosti pokročila natoľko, že už môžeme do maternice prenášať oveľa menší počet embryí, v optimálnom prípade len jedno. Ak sa do maternice prenesie len jedno embryo, šance na dvojičky sú minimálne a sú porovnateľné s pravdepodobnosťou jednovaječných dvojčiat u žien, ktoré otehotnejú spontánne. Samozrejme, ak do maternice prenášame 2 embryá, riziko dvojčiat je vyššie, pohybuje sa medzi 20 – 25 %. Úspešnosť IVF však stúpa zhruba o 10 %. Preto sa časť párov rozhoduje pre prenos dvoch embryí. V súčasnosti  sa do maternice neprenáša viac než 2 embryá. Cieľom asistovanej reprodukcie je znížiť počet dvojčiat pri umelom oplodnení na minimum a preto väčšina pracovísk dnes u žien do 35. roku veku odporúča prenášať len jedno embryo. U starších žien je vždy treba postupovať individuálne.

IVF liečba je drahá, nemôžem si ju dovoliť.

Zdravotná poisťovňa prepláca žene pri splnení zdravotných kritérií 3 cykly umelého oplodnenia. Je potrebné počítať aj s doplatkami za lieky v lekárni, ale ak si nevyberiete žiadne príplatkové metódy nad rámec zdravotného poistenia, v samotnom centre reprodukčnej medicíny nemusíte doplácať nič. Ak vám budú vzhľadom na váš zdravotný stav a nález doporučené niektoré z príplatkových výkonov, je len na vás, či si ich vyberiete alebo nie. Doplatky za jeden IVF cyklus v takomto prípade vyjdú menej ako jedna all-inclusive dovolenka. Naozaj drahé postupy v rámci IVF, napríklad genetické vyšetrenie embryí, potrebuje, našťastie, len veľmi malé percento párov.

Tehotenstvo po IVF je vždy rizikové.

Spôsob, akým žena otehotnie – či už prirodzene alebo po umelom oplodnení – nemá žiaden vplyv na samotný priebeh tehotenstva alebo pôrodu. Ak je žena zdravá, nie je dôvod, prečo by mala mať rizikové tehotenstvo. Rovnako napríklad nie je dôvod ani na cisársky rez. Všetky tieto komplikácie tehotnosti sú úplne nezávislé od toho, akým spôsobom žena dieťa počala. Samozrejme, aj tu vždy platí, čím vyšší vek, tým je riziko komplikácií vyššie.

Deti narodené po umelom oplodnení sú častejšie choré.

Žiadna štúdia nikdy nedokázala, že niektoré z metód používaných v rámci IVF vedú k poškodeniu embrya. Veľké štatistiky dokazujú, že zatiaľ čo v bežnej populácii sú asi 2 % detí narodené s nejakou vrodenou vývojovou chybou, u detí po IVF sú to 4 %. Je to síce nárast 100 %, ale v celkovom porovnaní stále ide o veľmi malé riziko. A je nutné dodať, že populácia žien podstupujúcich IVF, je priemerne oveľa staršia ako populácia žien, ktoré otehotneli spontánne. Takže nie je úplne správne porovnávať tieto dve skupiny. Každej tehotnej žene po IVF odporúčame dôkladnú prenatálnu diagnostiku, ktorá dnes dokáže odhaliť viac ako 95 % všetkých genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb.

Po hormonálnej liečbe je vysoké riziko onkologických ochorení.

Jediné ochorenie, pri ktorom bol potvrdený vplyv opakovaných hormonálnych stimulácií, je karcinóm vaječníka. Napriek tomu, toto riziko je stále veľmi nízke. Nárast karcinómu vaječníka bol pozorovaný len u tej skupiny pacientok, ktorej bolo IVF realizované z dôvodu problémov na strane ženy. Nebol zaznamenaný napríklad vtedy, ak dôvodom na IVF bola porucha spermiogramu. Predpokladá sa preto, že samotné riziko vyplýva skôr z ochorenia samotného vaječníka, ktoré sa prejavuje neplodnosťou, ako z hormonálnej liečby. Dnes sú dávky hormónov používaných pri IVF oveľa nižšie ako to bolo v minulosti a doba hormonálnej stimulácie je vo väčšine cyklov menej ako 10 dní.

Nevidím dôvod, aby ste mi oplodnili 10 vajíčok, nechcem predsa 10 detí.

Počet získaných vajíčok pri IVF cykle neznamená, že z každého vajíčka sa môže narodiť zdravé dieťa. Priemerne máme z 10 oplodnených vajíčok  len 2 – 3 kvalitné embryá vhodné na transfer do maternice. Preto je úspešnosť liečby najvyššia pri zisku 10 – 15 vajíčok. V podstate je to rovnaké, ako v prirodzenom cykle, keď žena nedokáže otehotnieť každý mesiac. Podľa štatistík vie 20-ročná žena otehotnieť raz za dva mesiace a 40-ročná už len raz za 10 – 12 mesiacov.

U nás sa zatiaľ poväčšine tají, že bábätko sa narodilo po umelom oplodnení. Vo svete však tomu tak už dávno nie je. Problémy s plodnosťou mali napríklad aj známi ľudia ako Celine Dion, Matthew Broderick, Mariah Carey, Courtney Cox, Julia Roberts, Hugh Jackman, Ricky Martin, Jamie Leigh Curtis, Brooke Shields, Sharon Stone, Jane Seymore, Angela Bassett, Nicole Kidman, Kirstey Alley a mnoho ďalších. Možno práve to, že niekto prizná, že má dieťa po IVF, môže ďalšieho presvedčiť, že aj toto je cesta.

IVF je liečba ako každá iná. Pomáhame, alebo sa snažíme pomôcť vtedy, keď nestačia sily prírode. Našťastie, sme schopní pomôcť čím ďalej tým väčšiemu percentu neplodných párov. A tie detičky, ktoré sú toho výsledkom, nás stále presviedčajú o tom, že má zmysel sa boriť s takýmito mýtami a dezinformáciami.

 

Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., je nominovaná v ankete Slovenka roka v kategórii zdravotníctvo.

Hlasovať môžete prostredníctvom SMS alebo webu www.slovenkaroka.sk

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 5.0/5. From 8 votes.
Please wait...

O autorovi

doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD
Všetky články autora
Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD. ukončila štúdium v odbore všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v roku 2000 a v tom istom roku nastúpila na postgraduálne doktorandské štúdium na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike. V apríli 2003 na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave absolvovala kvalifikačnú atestáciu I. stupňa z odboru gynekológia a pôrodníctvo. Od roku 2002 pracovala ako sekundárny lekár a neskôr ako odborný asistent na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a UN LP v Košiciach, kde viedla Centrum asistovanej reprodukcie pri II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a UN LP až do roku 2013. Od roku 2013 do roku 2016 pôsobila ako medicínsky riaditeľ a odborný garant v Sanatóriu pre liečbu neplodnosti v Košiciach. V roku 2007 na SZU v Bratislave absolvovala špecializačnú atestáciu z gynekológie a pôrodníctva a v roku 2012 absolvovala kvalifikačnú skúšku z odboru Reprodukčná medicína na Inštitúte pre postgraduálne vzdelávanie v zdravotníctve v Prahe. Je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných monografií, vysokoškolských skrípt a učebníc a odborných vedeckých článkov.