„Filip mal niečo vyše roka, keď sa začali naše problémy. Pribúdali dni, keď ho bolelo bruško a bol, ľudovo povedané, „zapečený“. Napriek tomu, že som mu dávala ovocie, zeleninu, probiotiká, všetky možné odporúčané rady sme skúšali a nič. Plynuli dni a týždne, mával silné kŕče. Neraz sme skončili na pohotovosti, kde zakaždým jeho zápchu riešili silnými čípkami. Vždy bol z toho strašne vystresovaný, keď mu nasilu dávali čípok. Boli to hrozné dni, pre neho, ale aj pre nás. Napokon už aj tie silné čípky moc nezaberali, a keďže na pohotovosti vždy riešia len akútne stavy, trvala som u pediatričky na krvných odberoch, či nie je na niečo alergický. Hneď prvé výsledky poukázali takmer na 100 %, že má celiakiu. Histologický odber vzorky na celiakiu ju potvrdil jednoznačne. Po prvotnom šoku sa mi vlastne uľavilo. Naučila som sa, ako sa správne dodržiava celiatická diéta. Prvé výsledky sa v podstate dostavili v prvých dňoch, ako sme vylúčili všetko obsahujúce lepok a jeho stopy,“ opisuje Slávka.

Hoci je jej syn celiatik, s manželom sa stravujú podobne ako ostatní zdraví ľudia. „Nenabehli sme na dnešnú módnu bezlepkovú „vlnu“, pretože zdraví ľudia majú jesť obilniny. My sme sa dali vyšetriť, ako nám odporučila Filipova lekárka. Výsledky testov potvrdili, že ja aj manžel celiakiu nemáme, a preto nie je dôvod držať diétu,“ vysvetľuje.

Doma sa však snažia robiť všetko preto, aby nekontaminovali Filipovo jedlo. „Varím pre všetkých bezlepkovo, ale to preto, lebo popri práci nestíham pripraviť ďalšie jedlo. Ak ho robím, dávam si pozor, aby som náhodou rovnakou varechou nezamiešala napríklad Filipove cestoviny, lebo to by bol problém. Doktorka nás upozornila, že Filip musí byť v diéte precízny, a my sa snažíme najviac, ako sa len dá. Aj preto máme vyhradenú časť kuchynskej linky, kde dávame bežný chlieb a inde nie. Stretla som sa s názormi, že to preháňame. No ja som si všetko o celiakii podrobne naštudovala a Filipova lekárka mi vysvetlila, že ak ju nebude držať dôsledne, v budúcnosti môže mať problém s cukrovkou, rakovinou hrubého čreva, neplodnosťou atď. No čo by ste neurobili pre svoje dieťa?“

Príprava jedla pre celiatika nie je až tak časovo a finančne náročná, ale ako tvrdí Slávka, vyžaduje si veľa pozornosti. „Keď som v obchode, tak čítam zloženie výrobkov na etiketách. Ak si nie som istá, čo obsahuje nejaká aróma alebo či uvedený glukózový sirup nie je vyrobený z pšenice, výrobok vrátim späť do regálu,“ objasňuje. Majte preto na pamäti, že všade sú totiž nejaké nástrahy. Lepok nie je len v rožku či v chlebe, ako si mnohí mylne myslia. Je súčasťou jogurtov, kečupov, sladkostí, dochucovadiel…

Na strane druhej existuje veľa prirodzene bezlepkových potravín (ovocie, zelenina, ryža…). „Namiesto pšeničnej múky používam bezlepkovú, no priznám sa, že sa z nej varí oveľa ťažšie. Predsa len, chýba v nej ten lepok, koláče z nej sa rýchlo lámu a áno, chutia inak. My to však vnímame možno tiež preto, lebo Slováci sú vo všeobecnosti naučení na jedlá z pšenice. Tú chuť máme asi niekde v mozgu,“ dodáva Slávka s úsmevom a prezrádza, že z finančného hľadiska je to náročnejšie, ale neplatí to vo všeobecnosti. Konkrétne má na mysli rôzne bioobchody, ktoré ponúkajú zbytočne predražený tovar. Filipkova mama si dokáže nakúpiť a navariť tak, aby neminula veľa peňazí. A pokiaľ ide o čas? „Iste, ak by som varila komplikovanejšie jedlá, trvá mi to dlhšie, ale dnes asi mnohé na zložité pokrmy nemáme čas“, vysvetľuje.

Dnes existujú podniky, ktoré ponúkajú bezlepkové jedlá a Slávka s rodinou už párkrát také navštívili. „Chceli sme Filipovi urobiť radosť a vziať ho na večeru, na ktorej si aj on pochutí, ale neúspešné – po krátkom čase dostal Filip kŕče. Preto sa takýmto zariadeniam radšej vyhýbame. Sú pre nás rizikové, lebo ak kuchári pridajú do jedla napr. vegetu, ktorú celiatici nemôžu, jedlo už nie je bezlepkové. Ten, kto ponúka v reštaurácii ako bonus bezlepkové jedlo a nepozná potraviny so skrytým lepkom, nevedomky mení celiatickú stravu za klasickú lepkovú.

Podobný problém môže vzniknúť aj v materských či základných školách. „S manželom sme vďační za to, že v Bratislave je jedna základná škola, ktorá sa špecializuje aj na diétne stravovanie. Na celom Slovensku takýchto škôl chýba ako šafranu. Ak by som mala denne po práci pripravovať jedlo do školy, mala by som to oveľa ťažšie,“ prezrádza mama 7-ročného celiatika.

Myslíte však na to, že aj život s bezlepkovou diétou je plnohodnotný a netreba sa jej báť. Títo ľudia neberú žiadne lieky, stačí „len“ vynechať lepok. „Ja som v konečnom dôsledku vďačná za to, že Filip má iba celiakiu, pretože existuje veľa ťažších diagnóz. My sme vlastne dopadli dobre,“ spokojne uzatvára Slávka. 😊

Máte aj vy podozrenie na celiakiu? Objednajte sa na vyšetrenie jednoducho a bez čakania www.laboratornadiagnostika.sk/pre-pacientov/vysetrenia/imunologia

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi