Spýtali sme sa vedúceho úseku bakteriológie v laboratóriu MEDIREX RNDr. Jaroslava Bojňanského.

E-coli nie je typická škodlivá baktéria. V hrubom čreve nám prospieva, no keď sa zanesie do močových ciest, škodí. Prečo je to tak?

Baktérie druhu Escherichia coli sú prirodzenou súčasťou črevnej mikroflóry hrubého čreva, i keď z nej tvorí asi len 1 %. E-coli sa podieľa na procese trávenia a prispieva k produkcii vitamínu B a K. Zároveň slúži aj ako bariéra, ktorá bráni prichyteniu a usídleniu črevných patogénov v čreve. Keďže sa nachádza v tráviacom trakte ľudí i zvierat, je jej prítomnosť využívaná aj pri kontrole prostredia a je označovaná ako tzv. indikátor fekálneho znečistenia vôd. Za určitých okolností (produkcia toxínov) môže vyvolávať aj infekcie tráviaceho traktu, napr. cestovateľské hnačky. Mimo črevného traktu je takmer vždy považovaná za patogénnu baktériu. Pri infekciách močových ciest uplatňuje svoj patogénny potenciál produkciou rôznych látok, tzv. faktorov virulencie, ktoré jej pomáhajú prekonávať prirodzený imunitný systém človeka.

 

Ako sa najčastejšie dostane do spomínaných močových ciest?

Do močových ciest sa dostane najčastejšie práve z hrubého čreva. Napomáha jej k tomu produkcia spomínaných faktorov virulencie – adhezínov a fimbrií. Adhezíny sú chemické látky a fimbrie sú zasa jemné vlásky, ktoré pomáhajú baktériám prichytiť sa na povrch buniek hostiteľa a uľahčujú pohyb baktérií. Prichytenie napríklad na výstelku močovej trubice je také silné, že baktérie neodstráni ani prúd moču.

 

Čo spôsobuje, keď sa v nich usadí? Aký proces vyvolá?

Prítomnosť baktérií v močovom mechúre najčastejšie vedie k infekcii močových ciest, i keď sa môže objavovať aj vylučovanie baktérií bez príznakov infekcie (tzv. asymptomatická bakteriúria).

Infekcia močových ciest patrí medzi najčastejšie infekčné ochorenie na svete a najčastejším pôvodcom týchto infekcií, prípadne ich komplikácií sú baktérie E-coli (v odbornej literatúre sú označované ako uropatogénne E-coli alebo UPEC). Okrem už spomínaných adhezínov a fimbrií tvoria a produkujú aj iné faktory virulencie, napr. toxíny alebo vytvoria biofilm (t. j. vrstva baktérií obalená špeciálnymi chemickými látkami, akýmsi gélom).

Prítomnosť baktérií v sterilnom prostredí, ktorým močový mechúr je, vyvoláva spustenie množstva obranných mechanizmov (zvýšenie nutkania na močenie, odlupovanie vrchnej vrstvy buniek močových ciest, produkciu buniek a látok imunitného systému) v organizme hostiteľa. Imunitný systém vlastne odpovedá na infekciu zápalovou reakciou, ktorá sa prejavuje bolesťou, teplotami a pod.

Nesmieme zabudnúť na to, že moč je veľmi dobré kultivačné médium, pretože obsahuje látky, ktoré baktérie využívajú pre svoj metabolizmus.

Práve spomínané faktory virulencie pomáhajú baktérii prekonať tieto imunitné reakcie. Preto je potrebné pomôcť organizmu účinnou liečbou, ktorá zlikviduje pôvodcu infekcie a podporí imunitný systém.

E-coli zapríčiňuje infekciu močového mechúra. Jej typické príznaky sú pálenie, ostrá bolesť a časté močenie. Kedy stačí samoliečba?

Liečba infekcie močového mechúra patrí do rúk lekára, ideálne urológa, ktorý zhodnotí všetky parametre a príznaky a zvolí najvhodnejšiu liečbu. V prípade bakteriálnej infekcie je potrebné podanie antibiotík. Samoliečbu infekcie močového traktu rozhodne neodporúčam, pretože neliečená infekcia môže viesť napr. k infekcii obličiek.

 

Mnohé ženy aj tak skončia s týmto chúlostivým problémom u lekára. Aká liečba zvyčajne zaberá?

Liečbu predpisuje lekár na základe výsledkov laboratórnych vyšetrení. V prípade bakteriálnej infekcie je potrebné podanie antibiotík. Zároveň sa odporúčajú aj doplnkové opatrenia – piť dostatok tekutín, aby sa vyplavovali škodlivé baktérie z močového mechúra, v prípade horúčky lieky na zníženie teploty (antipyretiká) a lieky proti bolesti (analgetiká).

 

V našich laboratóriách testujeme vzorky moču na prítomnosť tejto baktérie. Ako dlho trvá diagnostika?

Kultivácia moču trvá minimálne 24 hodín. Ak je vzorka bez nálezu mikroorganizmov, výsledok je k dispozícii za jeden deň. V prípade pozitívneho kultivačného nálezu je vo väčšine prípadov výsledok k dispozícii za 48 až 72 hodín. 

Prečo táto infekcia ohrozuje hlavne ženy? Mužom sa zväčša vyhýba.

Riziko zvýšeného výskytu infekcií močového mechúra u žien je spôsobené anatomickým uložením ústia močovej rúry a jej dĺžkou. Dĺžka močovej trubice je okolo 3 – 5 cm, je aj pomerne široká (6 – 8 mm) a jej ústie je uložené tesne pred vchodom do pošvy. U mužov je močová trubica dlhá 12 – 25 cm a prechádza prostatou a penisom. Ústie uretry u žien je navyše výrazne bližšie ku konečníku a hlavným zdrojom baktérií vyvolávajúcich infekcie močového mechúra sú práve baktérie nachádzajúce sa v hrubom čreve.

 

Ako môžeme zabrániť opätovnému návratu infekcie?

V prvom rade treba dôsledne dodržať liečebný režim predpísaný lekárom, aby došlo k úplnému vyliečeniu. Rozhodne sa nesmie liečba prerušiť hneď, ako pominú príznaky infekcie. Piť dostatočné množstvo tekutín – odporúča sa piť prípravky s obsahom brusníc a, samozrejme, urologické čaje. Zároveň je potrebné dodržiavať preventívne opatrenia.

 

V čom spočíva prevencia pred zápalom močových ciest?

Odporúča sa:

  • príjem dostatočného množstva tekutín,
  • zbytočné nezadržiavať moč,
  • chrániť sa pred prechladnutím,
  • po stolici sa utierať spredu dozadu,
  • nosenie bavlnenej spodnej bielizne,
  • vyhýbať sa rizikovému sexuálnemu styku (napr.: análny styk), aj keď nejde o sexuálne prenosné ochorenie,
  • u žien, ktoré trpia opakovanými infekciami, sa odporúča vymočiť sa po pohlavnom styku

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 4.2/5. From 12 votes.
Please wait...

O autorovi

RNDr. Jaroslav Bojňanský
Všetky články autora
Vyštudoval mikrobiológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2005 absolvoval rigoróznu skúšku v odbore mikrobiológioa a v roku 2009 špecializačnú skúšku v odbore Laboratórne vyšetrovacie metódy v klinickej mikrobiológii. Po ukončení univerzitného štúdia pracoval ako laboratórny diagnostik a manažér kvality na Ústave klinickej mikrobiológie vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Od roku 2007 pracoval na bakteriológii v HPL v Bratislave, kde sa istý čas venoval okrem iného aj diagnostike mykobaktérií. V súčasnosti vedie Úsek bakteriológie v Centrálnom laboratóriu Medirex v Bratislave a venuje sa predovšetkým problematike identifikácie baktérií najnovšími molekulárno-biologickými metódami.