Meňavky sú všade okolo nás, hoci ich voľným okom neuvidíme. Sú to prvoky, ktoré môžeme pozorovať len pod mikroskopom. K nim patria aj akantaméby, ktoré môžu spôsobiť ojedinelé, no vážne ochorenia. Dokážu preniknúť do kože, mozgu alebo do oka.

Odkedy ľudia začali nosiť kontaktné šošovky, oftalmológovia museli do svojich diagnóz zaradiť aj zriedkavú chorobu zvanú akantamébový zápal očnej rohovky.

Medzi akantaméby patria aj patogénne druhy. Vo voľnej prírode ich nájdeme všade. „V pôde, prachu, vo vode, sladkej, slanej, v rôznych roztokoch, v destilovanej vode, tečúcej vode…,“ vysvetľuje profesor František Ondriska, parazitológ zo spoločnosti Medirex, ktorá sa zaoberá laboratórnou diagnostikou, vrátane parazitóz.

Cysta akantaméb ofarbená protargolom. Cysty sú veľmi odolné štádiá, parazit prechádza do štádia cysty pri nepriaznivých podmienkach (nedostatok potravy, UV žiarenie, teplota, dezinfekčné prostriedky). Foto: M. Mrva

 

Hygiena šošoviek je prvoradá

„Sú prípady, že sa nimi ľudia infikovali, keď si umyli tvár v kontaminovanej vode. Rizikovým faktorom môže byť aj poranenie oka. Môže to byť dokonca aj operačný zákrok, pretože meňavky vďaka veľmi odolným cystám môžu prežiť aj v sterilných podmienkach,“ dopĺňa uznávaný slovenský parazitológ.

Ako dodáva, primárnym zdrojom akantamébovej infekcie oka bývajú kontaktné šošovky, ktoré sú zle udržiavané, oplachované vo vodovodnej vode, ktoré sa nosia pri kúpaní alebo pri plávaní. Dôležitá je preto hygiena šošoviek. „Riziko kontaminácie zvyšuje aj používanie roztokov určených na uskladnenie šošoviek v ochranných puzdierkach po dobe účinnosti roztoku,“ upozorňuje.

Akantaméby trofozoity – vegetatívne, živé formy spôsobujúce ochorenie. Foto: M. Garajová

 

Prvý slovenský pacient prišiel o oko

Profesor Ondriska si dodnes živo pamätá na prvý prípad akantamébového zápalu očnej rohovky na Slovensku – paradoxne sa však kontaktných šošoviek netýkal. „Meňavky sme u prvého pacienta diagnostikovali v roku 1999, tesne pred Vianocami, keď ma kvôli pacientovi zavolali na očnú kliniku,“ opisuje. Išlo o pacienta, ktorému do oka odfrkla trieska a poranila mu oko. Po niekoľkých mesiacoch ho však začalo trápiť nielen zhoršené videnie, ale aj neznesiteľná bolesť. „Oko tohto pacienta skončilo veľmi zle, lebo pôvodcu ochorenia – akantaméby sme diagnostikovali až v neskorom štádiu ochorenia a nepomohla už ani transplantácia rohovky. Po roku a pol oko museli odobrať,“ ozrejmuje a dopĺňa, že všetci ostatní pacienti boli nositeľmi kontaktných šošoviek.

Od roku 1999 sme podľa slov profesora Ondrisku mali na Slovensku celkovo 19 prípadov, teda v priemere jeden ročne. V susednom Česku parazita prvýkrát diagnostikovali už o päť rokov skôr a do konca roku 2017 mali zaznamenaných 50 prípadov zápalu rohovky spôsobeného akantamébami.

Trofozoity a cysty akantaméb v natívnom preparáte. Foto: F. Ondriska

 

Včasná diagnostika je kľúčová

Ochorenie vzniká po priamom kontakte oka s parazitom. Ako dopĺňa profesor, typickým príznakom zápalu tohto typu je rozmazané videnie, svetloplachosť, neznesiteľné, zosilňujúce sa bolesti v oku vrátane pocitu cudzieho telesa v oku. „Tým, že parazit preniká do hlbších vrstiev, množí sa a živí bunkami tkaniva, vzniká zápalový proces, kruhový vred a môže dôjsť k oslepnutiu“ . Prognóza môže byť však pre pacienta veľmi priaznivá, ak sa ochorenie včas diagnostikuje. V najťažších prípadoch, keď pacient nereaguje na liečbu, sa musí pristúpiť až k chirurgickému odstráneniu oka.

Oko prvého slovenského pacienta s akantamébovým zápalom rohovky. Foto: M. Lichvár

 

Oko pacienta s rozvinutou akantamébovou keratitídou, ktorá vznikla po nosení kontaktných šošoviek. (Z 19 pacientov 18 nosilo kontaktné šošovky). Oko pacienta bolo liečené transplantáciou rohovky. Foto: K. Peško

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi