Problémy s otehotnením trápi čoraz viac párov a vy ste patrili k jedným z nich. Prezraďte nám na úvod, akú cestu ste museli podniknúť, kým sa vám narodil krásny zdravý synček.

„S manželom sme sa tri roky pokúšali o dieťatko a až v Gyncare nám pomohli. Ukázalo sa, že manžel má veľmi pomalé spermie, čo je dnes bežný zdravotný problém. Nasledovali dôkladné vyšetrenia, dvojmesačná hormonálna liečba a napokon embryotransfer, teda vklad embrya do maternice.

Napriek tomu, že som mala dosť ťažké tehotenstvo, narodil sa nám zdravý synček Sebi, ktorý čoskoro oslávi svoje prvé narodeniny. Stále to vnímam ako malý zázrak, pretože stačilo jedno vajíčko, jeden jediný vklad a je tu náš milovaný Sebko.“

 

Centrá pre asistovanú reprodukciu sú ešte stále pre niektoré páry tabu. Ako to vnímalo vaše okolie? Cítili ste podporu?

„Musím sa priznať, že okolie veľmi neriešim. Moja rodina ma však podporovala, lenže tá staršia generácia tomu podľa mňa nerozumie a nerada o tom hovorí. Jednoducho, stará škola. Ale teraz, keď vidím, koľko párov má podobné problémy, netreba pred touto témou zatvárať dvere, ale otvorene o nej hovoriť. Aj preto som už niekoľkým známym odporučila spomínané centrum.“

Sebinko už ale oslavuje svoje prvé narodeniny. Ako sa mu darí?

„Je to úžasné dieťa, lebo je moje vytúžené. Nedávno mal rôčik a, chvalabohu, ešte vôbec nebol chorý. Má výbornú imunitu, ktorú odmalička podporujeme tým, že sa vyhýbame prehnanému čisteniu hračiek či cumľa. Našťastie papá všetko, je to náš malý mlynček, no najradšej má mäso (smiech). A pritom som vôbec nedojčila, od narodenia bol iba na umelom mlieku.“

 

Tešíme sa, akú radosť vám Sebi prináša. Kiežby sa takto mohli radovať všetky páry, ktoré sa dlhodobo pokúšajú o bábätko. Je niečo, čo by ste z osobnej skúsenosti odporučili tým, ktorí už pomaly strácajú nádej?

Dôležité je veriť a dúfať. Viem, teraz sa mi to hovorí ľahko, ale fakt treba veriť. Aj moje začiatky boli ťažké. Vklad som mala 12. decembra 2017 a 22. decembra toho istého roku, čo bolo vo štvrtok pred Vianocami, som mala ísť na testy HCG hormónu, kde mi mali oznámiť, či som v požehnanom stave. No tých desať dní bolo skutočne hrozných, v kuse som plakala, lebo som neverila, že môžem byť tehotná. Dokonca aj testy, ktoré som si robila doma, mi vyšli negatívne. V plánovaný deň mi však doktorka oznámila, že čakám bábätko. Vyšla som z ambulancie s plačom, kde sa na mňa dívala plná čakáreň ľudí spolu s mojím manželom. Všetky oči na mne a ja na celú čakáreň: „Som tehotná.“ Tak sa všetci zasmiali a gratulovali. 🙂

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 5.0/5. From 4 votes.
Please wait...

O autorovi