Rakovina kože patrí nielen k najnebezpečnejším, ale, žiaľ, aj k najpodceňovanejším druhom tejto zhubnej nádorovej diagnózy. Tvorí až 40 %  celkového množstva prípadov rakovinových ochorení a čo je ešte horšie, jej výskyt sa za posledných približne 30 rokov prudko zvyšuje.

Práve preto dermatológovia čoraz viac apelujú na prevenciu. Príčinou vzniku je predovšetkým nadmerné ultrafialové žiarenie, ktorého zdrojom sú najmä slnečné lúče. Táto téma je preto často mylne vnímaná ako záležitosť letných mesiacov, keď je riziko spálenia pod vplyvom vysokých vonkajších teplôt najvyššie. Ochranu ale netreba zanedbávať počas celého roka.

Ak má byť prevencia účinná, mala by stáť na dvoch základných pilieroch: používaní ochrannej kozmetiky pri pobyte na slnku a pravidelnej kontrole znamienok u dermatológa.

Stop soláriám

Bolo vedecky dokázané, že ultrafialové žiarenie v soláriách škodí pokožke ešte viac, ako jeho prírodný slnečný zdroj. Napriek tomu existuje stále veľa ľudí, ktorí tieto zariadenia s vidinou atraktívnej, opálenej pokožky hojne navštevujú. Svetová zdravotnícka organizácia zaraďuje pravidelných používateľov solárií do skupiny s najvyšším rizikom vzniku rakoviny kože.

„V lete nás ohrozuje najmä silné slnečné žiarenie, ktorému sa nevyhneme – môžeme sa pred ním len chrániť. Základom prevencie v zime je preto podľa možností obmedziť pobyt na slnku. Pokožka by si mimo dovolenkovej sezóny mala oddýchnuť a zregenerovať sa,” hovorí dermatologička MUDr. Petra Trojanová z Lekárskeho centra Lázně v Brne.

Nezanedbávajte ochranu

Na ultrafialové žiarenie, ktoré je súčasťou slnečných lúčov, si dávame pozor najmä počas dovolenkovej sezóny. K povinnej výbave na pobyt pri mori neodmysliteľne patrí ochranný krém s faktorom SPF 50 a viac. UV žiarenie zo slnka je však prítomné stále, neobmedzuje sa len na extrémne teploty či letné mesiace. Z tohto dôvodu je preto nanajvýš vhodné v rámci zvýšenia prevencie používať ochranný krém aj v priebehu jesenného či zimného obdobia.

Týka sa to najmä pleti, nakoľko vrstvy oblečenia predstavujú prirodzenú ochranu. Dôležitá je aj správna aplikácia. „Vo všeobecnosti panuje rozšírený názor, že ochranný krém treba rozotierať do pokožky, aby bol neviditeľný. Jeho množstvom by sa však nemalo šetriť, práve naopak – správny postup je natrieť si príslušné miesta hrubšou vrstvou. Odporúčané množstvo ochranného krému je 2 miligramy na cm2. Následne treba počkať 10 až 15 minút, kým sa nevstrebe do pokožky,” vysvetľuje Trojanová a zdôrazňuje, že obzvlášť by sa nemalo na krémovú ochranu zabúdať na lyžovačke či výlete na hory.

Každé spálenie je riziko

Osobitnou, no často podceňovanou kapitolou je ochrana vlasov a pier – aj to sú oblasti pokožky, na ktoré dopadajú slnečné lúče. V oboch prípadoch dermatológovia odporúčajú používať kozmetiku s prídavnými zložkami, ktoré zabezpečia ochranu pred UV žiarením.

„Na ultrafialové žiarenie je najnáchylnejšia detská pokožka – omnoho rýchlejšie sa na slnku spáli. Jej časté vystavovanie príliš silnému slnečnému žiareniu sa môže prejaviť v dospelosti, a to práve rakovinou kože. Tí, ktorí boli v detstve viackrát spálení od opaľovania, či majú rodinného príslušníka s touto diagnózou, patria do skupiny so zvýšeným rizikom a mali by byť sledovaní odborníkmi omnoho dôslednejšie,“ myslí si dermatologička.

Navštevujte dermatológa

Odborníci sa jednoznačne zhodujú na tom, že najdôležitejšou časťou mimosezónnej prevencie rakoviny kože je sledovanie materských znamienok. Práve tie slúžia ako pomerne spoľahlivý signalizátor možných problémov. Zmena ich pigmentu, veľkosti či štruktúry povrchu môže znamenať prejav zhubných buniek, rozhodne by sa preto nemala podceňovať.

Ich odbornú kontrolu dermatológovia odporúčajú dvakrát ročne, pričom ideálny časový interval kontroly je pred a po letnej sezóne.

„Včasný záchyt patologických znamienok je jedným zo základných predpokladov úspešnej prevencie. Nemenej dôležité je však aj vyhýbanie sa nadmernému UV žiareniu, rovnako ako ochrana nezakrytej pokožky príslušným SPF faktorom. Mimosezónne riziká nie sú na prvý pohľad tak viditeľné, ako v lete, no to neznamená, že neexistujú,” uzatvára Trojanová.

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi

MUDr. Petra Trojanová
Všetky články autora
Vyštudovala Lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Predatestačnú prax absolvovala vo Vojenskej nemocnici v Brne, kde neskôr pôsobila ako zástupkyňa primára dermatovenerologického oddelenia. Na Masarykovej univerzite absolvovala aj doktorandské štúdium, má atestácie zo všeobecného lekárstva, dermatovenerológie a korektívnej dermatológie. Od roku 2007 vedie Lékařské centrum zdraví a estetické péče v Brne, kde sa špecializuje práve na korektívnu dermatológiu a rôzne druhy kožných problémov.