Bol pondelok, 11. december 2017. Vonku bola prvá zimná snehová metelica. Doprava kolabovala a my sme s mojím pánom M. stresovali v aute a trčali v rannej košickej dopravnej špičke. Ponáhľali sme sa do pôrodnice. Moje milované a vytúžené dieťa prišlo na svet cisárskym rezom. Bola som prvorodička v šestonedelí, po cisárskom reze.

Vy, ktoré ste absolvovali sekciu, viete, že cievkovanie je v tomto prípade nutnosťou. Počas manipulácie s katétrom došlo pravdepodobne k poškodeniu steny močovej rúry. Aj po jeho odstránení nasledovali neustále sa stupňujúce rezavé bolesti. Posledná vec, na ktorú som ako prvorodička myslela, boli tieto popôrodné komplikácie. Chcela som byť tip-top matkou, ktorá sa rýchlo postaví na nohy, má dostatok mlieka a starostlivosť o dieťa zvládne ako nič. Omyl…

Pri mojom prepúšťaní z nemocnice, napriek môjmu upozorneniu, že sa necítim najlepšie a pociťujem bolesti, za ktorými je s veľkou pravdepodobnosťou infekcia dolných močových ciest, nikto neprikladal vážnosť. Lekár komentoval môj stav slovami: „Mladá pani, veď ste po pôrode, je prirodzené, že máte bolesti.“ Bolesť v podbrušku a v oblasti krížov neustupovala ani po príchode domov. A ja som už bola ochotná radšej zadržiavať, ako ísť na toaletu (nikdy to nerobte, to bola ďalšia hlúposť, pretože to len podporuje škodlivé množenie baktérií v močových cestách). Všetky komplikácie som teda pripisovala stavu po sekcii a bežným bolestiam, ktoré vraj k šestonedeliu podľa lekárov a žien na internete patria. Po niekoľkých dňoch sa pridružil ešte zápal prsníkov. Mala som veľa mlieka, no moje dieťa malo malý apetít. Všetko to vyvrcholilo k hrozným vnútorným stavom, keď som sa cítila veľmi zúfalo, ubolene a nevyspato. Prečo každý straší tehotnú ženu s pôrodom a nikto nepovie, čo ju čaká v období šestonedelia?

Dôležitá je sila prevencie a včasná liečba

Boli Vianoce a moja lekárka neordinovala. Problém som si ešte stále nepripúšťala, veď užívam brusnice na všetky spôsoby, tak aký zápal. Doma mám malé dieťa, o ktoré sa musím starať a ktoré ma potrebuje. A k tomu všetkému sú Vianoce. Nebudem predsa otravovať lekárov s takou banalitou. Svoje bolesti som skrývala za zatvorenými dverami. A aj som si veľakrát poplakala. Napokon ma zlomili vysoké teploty. Musela som ísť do nemocnice. Lekárka dala urgentne moč na kultiváciu a urobila všetky potrebné biochemické testy. Keď výsledky z laboratória neprichádzali ani po niekoľkých dňoch, vedela som, že je to asi vážny stav. Výsledky mali alarmujúce hodnoty a boli ďaleko od normy.

Diagnóza bola celkom vážna. Akútna infekcia a silný zápal postúpil z močových ciest až do obličiek, kde už došlo na ľavej strane k poškodeniu obličkovej panvičky. Lekárka mi naordinovala antibiotiká. Infekcia však bola už v takom pokročilom štádiu, že liečba trvala viac ako 2 týždne a okrem toho som chcela naďalej kojiť Pauly. Napokon, dnes viem, že moje (ne)riešenie problému, nebolo správne. A moje ponaučenie bolo dosť bolestivé. Už nikdy nedovolím, aby môj zdravotný stav došiel do takého vážneho štádia. A o svoje zdravie sa starám viac ako kedykoľvek predtým. Sila prevencie a včasná liečba je nielen tomto prípade najdôležitejšia vec. Moje dievčatko predsa potrebuje mamu a ideálne zdravú. 🙂

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi