My ženy sme už raz také. Lietame po lekároch s deťmi, nútime chodiť na vyšetrenia vlastných rodičov aj partnerov, ale na seba nám akosi nezostáva čas. Pravidelná preventívna prehliadka u gynekológa? A načo, keď ma nič nebolí?, myslíme si.  Ibaže potom to vyzerá tak, že každý druhý deň zomrie na Slovensku jedna žena na rakovinu krčka maternice. Ochorenie, ktorého rozvoj lekári vedia predpokladať ešte v čase, keď sa k nemu len začína schyľovať. A vedia tomu zabrániť. Stačí na to jednoduché cytologické vyšetrenie, ktoré vie odhaliť predrakovinové zmeny na krčku maternice.

 

KEĎ IMUNITA NEVLÁDZE

Rakovinu krčka maternice najčastejšie vyvoláva vírus známy pod skratkou HPV (z angličtiny humanpapillomavirus – ľudský papilomavírus). Prenáša sa najmä pohlavným stykom a predpokladá sa, že v priebehu života sa ním nakazí až 80 % žien. To ale neznamená, že všetky aj ochorejú na rakovinu. Naša imunita si totiž vie s vírusom veľmi dobre poradiť. Okrem toho je známych vyše 100 typov tohto vírusu a len 15 je vysokorizikových. S rakovinou krčka maternice sa spájajú najmä HPV 16 a 18.

Trvá roky, kým HPV infekcia narobí v organizme vážne škody. Stáva sa to vtedy, keď naša imunita „nevládze“, môže byť slabšia v dôsledku ochorenia alebo stresu a HPV ju jednoducho premôže. Vtedy spôsobí zmeny na krčku maternice, ktoré vedú až k vzniku rakoviny. Keď ale žena chodí na pravidelné kontroly ku gynekológovi a absolvuje tak cytologické vyšetrenie, má šancu sa tomu vyhnúť.

 

ČO JE VLASTNE CYTOLÓGIA?

Štandardné cytologické vyšetrenie sa vykonáva v rámci preventívnej gynekologickej prehliadky ženám vo veku 23 až 64 rokov. „Môže sa vykonať dvoma spôsobmi. Prvý je konvenčný, ktorý je na svete už niekoľko desaťročí a druhý je modernejší, tzv. LBC (Liquid-Basedcytology) a vykonáva sa od 90. rokov minulého storočia,“ hovorí cytológ MUDr. Peter Vereš z laboratórií Medirex a. s. „Začiatok pri oboch metódach je úplne rovnaký: Žena príde ku gynekológovi a ten pri vizuálnom vyšetrení krčka maternice špeciálnou štetôčkou odoberie bunky z krčka maternice, čo je absolútne nebolestivé. Rozdiel je v tom, čo sa s tými bunkami ďalej robí,“ dodáva.

Kým pri konvenčnej cytológii sa bunky dávajú na sklíčko a môžu sa použiť len raz, pri LBC sa vložia do fľaštičky (vialky), do špeciálneho tekutého média, kde pri izbovej teplote vydržia až 8 týždňov. Môžu sa teda použiť opakovane a zistí sa z nich viac vecí.

JEDEN ODBER, VIAC ZISTENÍ

„Z LBC v prvom rade zisťujeme to, pre čo pacientka prišla do ambulancie – teda či má na krčku maternice len zdravé bunky alebo aj choré. Keď sa zistí, že sú tam aj dysplastické bunky, tak vieme vyhodnotiť ich stupeň závažnosti a podľa toho môže gynekológ ďalej postupovať v liečbe. No môžeme zisťovať aj ďalšie veci – napríklad keď už vieme, že žena má závažný stav, chceme vedieť, či je navodený HPV infekciou alebo nie. To znamená, že bunky z vialky môžu byť použité na genetické vyšetrenie prítomnosti infekcie vysokorizikovým HPV. Ale môžeme tie bunky využiť aj na vyšetrenie iných zápalových mikrobiologických ochorení a zisťujeme prítomnosť baktérie, ako napríklad neisserie či chlamýdií. No pre mňa ako cytológa je hlavné to, že LBC metóda mi umožní lepšie spracovať odobraté bunky na preparát, ktorý potom prezeráme v mikroskope, takže chybovosť sa výrazne zníži,“ konštatuje MUDr. Vereš.

Uvádza sa, že LBC má až štyrikrát vyšší záchyt rakovinových buniek, ako bežná cytológia. Je to aj vďaka lepšie pripraveným preparátom s bunkami, ale aj vďaka vyspelej technike.

 

CYTOLÓG SA UNAVÍ, TECHNIKA NIE

„Bunky v špeciálnom zariadení vytiahneme cez polopriepustnú membránu, zbavíme ich nežiaducich prímesí ako je krv, potom sa dajú na sklíčko, zafarbia sa a hodnotia sa pod mikroskopom. No ešte skôr, ako sa na ne pozrie cytológ, preskúma ich tzv. imager. Tento stroj nám vyznačí 22 políčok, ktoré sa mu na základe určitých parametrov zdajú byť podozrivé. Je prepojený s mikroskopom človeka, ktorý tie bunky pozerá a núti ho, aby si všimol práve tých 22 políčok. Nemôže ich minúť, pretože mu doslova zostanú visieť pred očami. Prístroj nám uľahčí prácu tým, že vyhľadá problémové bunky. A toto konvenčná cytológia nerobí.Technika pracuje 24 hodín denne, neunaví sa a zníži chybovosť, ktorá môže byť pri bežnej cytológii navodená únavou či nepozornosťou človeka,“ vysvetľuje MUDr. Vereš.

Podľa slov lekára LBC metóda je citlivejšia aj v tom, že keď už cytológ zistí patologické zmeny, spoľahlivejšie vyhodnotí ich stupeň závažnosti. Nemôže sa teda stať, že sa prehliadnu vážne stavy.

Nevýhodou LBC je to, že na rozdiel od klasickej cytológie, poisťovňa ju neuhrádza v plnej výške. Keď sa pre ňu žena rozhodne, musí si doplatiť okolo 25 eur. „Vialka so špeciálnym roztokom aj moderné technologické zariadenie je drahé. Je len na rozhodnutí pacientky, čo si vyberie. Ale napríklad vo vyspelých štátoch, ako sú USA, Austrália či severské štáty Európy, táto metóda vytláča konvenčnú cytológiu a je už dominantná.“

 

MÔŽE ZÁPAL SKRESLIŤ VÝSLEDKY?

Hovorí sa, že keď žena ide na cytologické vyšetrenie v čase, keď má nejaký vaginálny zápal alebo tesne po ňom, výsledky cytológie môžu byť skreslené. Teda môžu jej vyjsť zlé, hoci v skutočnosti predrakovinové zmeny na krčku maternice nemá. Je to pravda?

„Pri LBC metóde sa toto nestáva, pretože preparát s bunkami nemáte zaťažený veľkým počtom zápalových elementov. Tie na začiatku oddelíme cez membránu. Vyberú sa len bunky dlaždicové a žľazové, ktoré potrebujeme pozrieť. Takže môžeme urobiť ster aj pri zápale. Pravda je, že pri konvenčnej metóde je to trošku iné, môže byť preparát neprehľadný, sú tam erytrocyty, leukocyty, aj preto môže byť chybovosť vyššia,“ hovorí MUDr. Vereš.

MÔŽEM MAŤ „JEDNOTKU“?

Taktiež sa medzi ženami hovorí, že po pôrode už niet šance mať cytológiu na jednotku. Takú vraj mávajú len mladé dievčatá.

„Je to strašne relatívne, ale čo je úplne zdravé? Ak máme pred sebou ženu, ktorá ešte nemá pohlavný život, nemá ani žiadny zápal, je celkovo zdravá bez iných ochorení, tam by sme mali nájsť ideálny obraz krčka maternice, ktorý nie je ničím zmenený. Ale stačí, že pacientka má už rôzne iné ochorenia, ako je napríklad cukrovka, zápaly alebo má intenzívny sexuálny život a už ten obraz nie je ako v atlase. Pre nás je ale dôležité to, či tam je predrakovinový stav, dysplastické bunky alebo ide len o nejaké zmeny navodené napríklad hormónmi. Cytológia má nájsť zmeny, ktoré majú tendenciu zvrhnúť sa na rakovinu a zabrániť tomu, aby sa to stalo. Nepotrebujeme, aby žena mala ukážkový obraz a netreba sa zľaknúť, keď napíšeme, že má reaktívne zmeny. Dôležité je, aby tam boli negatívne bunky v zmysle dysplázie,“ hovorí MUDr. Vereš.

 

ZMENENÉ BUNKY A ČO HPV?

Keď už sa nájdu zmenené bunky, je dôležité aj to, či je prítomný vírus HPV. Podľa MUDr. Vereša toto zisťuje genetik. „Ten nám vie povedať, či má žena na bunkách krčka maternice vysokorizikový typ HPV alebo nie, ale zároveň aj to, či infekcia je pretrvávajúca, teda či DNA vírusu je už zakomponovaná do DNA hostiteľskej bunky. Vtedy je vyššia pravdepodobnosť, že sa to celé zvrhne na rakovinu. Z LBC ešte vieme zistiť, aká je obranyschopnosť ženy a nakoľko zvláda s infekciou ešte bojovať. Vieme predpovedať, aký bude približne interval od napadnutia vírusom až po vznik rakoviny. Pretože sa môže stať, že zistíme zlú cytológiu u ženy, ktorá je gravidná. A teraz čo? Prerušiť graviditu? Alebo môžeme počkať až do pôrodu? Na základe testov vieme žene povedať, či jej imunita ešte dokáže opravovať genetické chyby, ktoré navodzuje HPV a má napríklad rok, kým bude musieť ísť na operáciu alebo to treba riešiť skôr.“

Naša imunita niekedy dokáže s HPV vírusom bojovať dlhé roky. Trvá napríklad aj 15 – 20 rokov od napadnutia vírusom až po transformáciu buniek na rakovinové. Ale niekedy imunita úplne zlyhá. „Stáva sa aj to, že žena bola úplne zdravá, zrazu sa objavila nejaká patológia, je HPV pozitívna a do roka sa vytvorí karcinóm. To je vec imunitnej obranyschopnosti pacientky. Navyše do úvahy treba brať ďalšie rizikové faktory – fajčenie, alkohol, stres, všetko, čo oslabuje našu imunitu, teda nielen rôzne choroby. Je pravda, že pri niektorých druhoch rakoviny krčka maternice, HPV nehrá žiadnu úlohu, ale tie sú veľmi raritné. V súčasnosti je najrozšírenejší dlaždicovobunkový karcinóm a ten je vždy spojený s infekciou HPV,“ dodáva MUDr. Vereš.

 

Ochorenie v číslach

  • Rakovina krčka maternice je druhé najčastejšie nádorové ochorenie mladých žien do 45 rokov.
  • Na Slovensku každý rok pribudne asi 600 žien s touto diagnózou.
  • Približne 120 až 200 žien každý rok na toto ochorenie zomrie.
  • Na preventívne gynekologické prehliadky chodí okolo 25 % žien. Napríklad v USA je to približne 85 %.

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 4.3/5. From 12 votes.
Please wait...

O autorovi

MUDr. Peter Vereš
Všetky články autora
MUDr. Peter Vereš je patológ a zároveň medicínsky riaditeľ spoločnosti Medicyt. Po štúdiu všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vykonal atestáciu prvého a druhého stupňa v odbore patológia. V roku 2008 sa stal odborným garantom spoločnosti Medicyt. Spolu s početným tímom kolegov postupne vybudovali jedno z najväčších patologických laboratórií na Slovensku, kde ročne vyhodnotia viac ako 250-tisíc cytologických preparátov a viac ako 70-tisíc biopsií. V roku 2010 sa stal odborným garantom zavedenia novej cytologickej metódy LBC na Slovensku. Aktívne participuje na vedeckovýskumných štúdiách a aktívne prispieva k lepšej diagnostike rakoviny krčka maternice.