V roku 2016 žilo na svete 36,7 milióna ľudí s HIV, odhaduje sa, že 0,8 % z nich sú dospelí vo veku 15 – 49 rokov.1 Napriek zníženiu mortality a morbidity po zavedení kombinovanej antiretorvírusovej terapie (cART) sa toto ochorenie nedarí eradikovať. Na Slovensku je aktuálne diagnostikovaných viac ako 900 ľudí s týmto ochorením. 2

 

Vírus HIV sa v tele šíri mimoriadne rýchlo

Spôsoby prenosu HIV sú známe, prenáša sa sexuálne, krvou a z matky na dieťa. Po vniknutí vírusu do organizmu dochádza k jeho rýchlej replikácii, ktorá vedie k postupnému poškodeniu a deštrukcii imunitného systému. Infekcia HIV prebieha najčastejšie v troch fázach: primoinfekcia, asymptomatická a symptomatická fáza. Vírus sa v tele šíri veľmi rýchlo, už po niekoľkých hodinách po infikovaní môže dôjsť k prenosu na ďalších jedincov. Pokiaľ došlo k rizikovému kontaktu, je potrebné dodržiavať zásady bezpečného pohlavného styku až do vylúčenia nákazy. Bez liečby ochorenie rýchlejšie progreduje k fatálnemu koncu – do štádia rozvinutého AIDS, keď pacient zomiera pod obrazom zlyhania niektorého orgánu, alebo systému orgánov.

Dnes je možné včasnou, vhodne indikovanou a účinnou terapiou predĺžiť život pacienta a zlepšiť kvalitu jeho života. Pri účinnej liečbe je dĺžka života pacienta porovnateľná s dĺžkou života HIV negatívnej populácie.

 

Šíriť osvetu je nesmierne dôležité

V rámci prevencie je dôležitá včasná diagnostika, čo najrýchlejšia dispenzarizácia a liečba infikovaných osôb. Treba pripomenúť, že infekcia môže aj 8 – 9 rokov prebiehať bezpríznakovo. Odhaduje sa, že tých, ktorí sú nakazení a o svojej infekcii nevedia, môže byť 2 až 5-krát viac ako diagnostikovaných. Príznaky akútnej infekcie sa nevyskytujú vždy a sú nešpecifické: od chrípkových, gastrointestinálnych, uzlinových či kožných. Jediným spôsobom ako zistiť, či došlo k nákaze, je dôkaz protilátok antiHIV, prípadne dôkaz antigénu p24 v krvi.

Negatívny výsledok je spoľahlivý najskôr od uplynutia 3 mesiacov od posledného rizika, najmä od nechráneného sexuálneho kontaktu. Nákaza vírusom je stále najčastejšia pri homosexuálnom styku, až 80 % z celkového počtu pozitívnych prípadov na Slovensku. V posledných rokoch však stúpa výskyt ochorenia aj u heterosexuálnych jedincov.

Existujú skupiny ľudí, ktorým liečba dostatočne neúčinkuje a taktiež ľudia, ktorí o svojej infekcii nevedia, alebo nechcú vedieť. Je preto potrebné urobiť ešte veľa v rámci osvety o tejto infekcii a presvedčenia ľudí o potrebe testovania, ktoré by prispelo k včasnej diagnostike a liečbe, a tým k zníženiu rizika prenosu na ďalších jedincov.

O diagnóze hovorme ľudsky a najmä citlivo

Samotné zistenie pozitivity a poznanie diagnózy znamená veľký zásah do života postihnutého. Už pri prvom rozhovore s pacientom pri oznámení pozitívneho výsledku je veľmi dôležitá forma a spôsob komunikácie s infikovaným. Dôležité je vhodné a zrozumiteľné, ale najmä citlivé podanie základných informácií o diagnóze, diagnostike, ako aj o možnostiach liečby.

Nemenej dôležité je aj informovanie o nutnosti dodržiavania režimových opatrení a pravidelných kontrol zdravotného stavu a efektu liečby, prípadne vzniku komplikácií. Pozornosť je potrebné venovať najmä informáciám o samotnej liečbe tohto ochorenia, ako aj potrebe prevencie oportúnnych ochorení a očkovania. Pri informovaní o šírení infekcie treba vyzdvihnúť potrebu depistáže kontaktov, poučenie o používaní osobných predmetov dennej potreby a vysvetlenie možnosti obmedzení (alebo neobmedzení) výkonu zamestnania. O podaní uvedených informácií, ako aj o tom, že je povinný chrániť nielen zdravie svoje, ale aj zdravie iných, podpisuje pacient súhlas.

Ochorenie HIV, podobne ako iné ochorenia prechádza určitými klinickými fázami, v ktorých dominujú určité psychické alebo somatické ťažkosti. Vo včasnej fáze ochorenia (štádium A) dominujú obavy z rýchlej progresie, intolerancie liečby a najmä z úniku informácií o diagnóze. V neskorších fázach ochorenia (štádium B,C) sa manifestujú somatické problémy, prejavy oportúnnych infekcií a nádorov. Vzácne je pacient zachytený v terminálnej fáze ochorenia, keď je vysoké riziko fatálneho konca. Zriedka dominuje iné základné ochorenie (napr. nádorové).

Pri získavaní anamnestických údajov je nutné získať najmä informácie: o prítomnosti iného ochorenia (ktoré by mohlo ovplyvniť rozvoj a priebeh infekcie HIV), o chronickej medikácii, o stave sexuálneho a reprodučného zdravia, o návykoch (fajčenie, drogy, alkohol), o psychosomatických problémoch (úzkosť, depresie, suicidálne tendencie).

 

Prichádza šok, hnev a depresie

Pre väčšinu ľudí predstavuje oznámenie o HIV pozitivite šok. Po jeho  prekonaní  nastáva obdobie, keď sa s HIV infekciou postihnutý učí žiť. Toto obdobie sa dá charakterizovať piatimi fázami: popieranie diagnózy, hnev, vyjednávanie, depresia, zmierenie. Tieto štádiá nemusia byť prítomné všetky a môžu sa vzájomne prekrývať. Pokiaľ fáza popieranie diagnózy trvá dlho, môže viesť k zanedbávaniu ďalšej zdravotnej starostlivosti a tým aj k zhoršeniu klinického stavu jedinca.

Depresia môže viesť k zhoršeniu spolupráce HIV pozitívneho pacienta, navyše sama o sebe vedie ku zhoršeniu imunity. Naopak aj zhoršená imunita, napríklad u neskoro diagnostikovaných osôb prináša so sebou väčšie riziko depresívnej poruchy. U HIV pozitívnych osôb je časté užívanie alkoholu, alebo drog, ktoré sú pre nich metódou, ako znížiť napätie a uvoľniť sa či prekonať rôzne nálady. Uvedená konzumácia nielen zhoršuje základné ochorenie a efekt liečby, ale často vedie k vzniku závislostí.

Obavy z odmietnutia vedú k sociálnej izolácii

Treba pripomenúť, že depresia je relatívne dobre liečiteľné ochorenie a preto už pri prejavení sa jej prvých príznakov by mal jedinec vyhľadať odborníka na duševné zdravie. Existujú dve skutočnosti v živote HIV pozitívneho jedinca, ktoré spôsobujú jeho náchylnosť k úzkostným a depresívnym stavom. Jednou z nich je obava z prezradenia stavu a odmietnutie, s ktorým potom často súvisí osamotenie a sociálna izolácia.

Ďalej sa HIV pozitívni často stretávajú so stigmatizáciou, alebo dokonca s diskrimináciou. Je potrebné pacientovi vysvetliť, že pravidelné užívanie liečiv mu pomáha udržať sa v lepšej kondícii, duševnej pohode a umožňuje tak ľahšie čeliť uvedeným problémom. Ďalej je potrebné pacientovi neustále zdôrazňovať potrebu dodržiavania režimových opatrení, obmedzenia alkoholu a drog, dodržiavania správnej životosprávy (strava, spánok), dostatku pohybu a relaxácie.

1 Global Health Observatory (GHO) data, WHO 2018

2 http://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyskyt_HIV_infekcie_v_Slovenskej_republike_k_30062017.pdf


Tento článok bol podporený spoločnosťou GSK v spolupráci s odborníčkou v infektológii na podporu osvety pacientov s HIV. Podrobnejšie informácie dostupné na požiadanie: GlaxoSmithKline Slovakia, s. r. o. Galvaniho 7/A, 821 04 Bratislava 2 | tel.: 02 / 48 26 11 11 | fax: 02 / 48 26 11 10 | www.gsk.sk
Zinc kód: SK/HIV/0004/17(1)c
Dátum prípravy: Apríl 2018

 

* Akékoľvek otázky týkajúce sa príslušného ochorenia alebo spôsobu jeho liečby je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi

GSK Slovakia (GlaxoSmithKline) je súčasťou globálnej farmaceutickej spoločnosti, ktorá má významné obchodné zastúpenie vo viac ako 150 krajinách, robustnú sieť výrobných závodov v 36 krajinách a tiež špičkové výskumné centrá v Spojenom Kráľovstve, USA, Španielsku, Belgicku a Číne. Ich primárnym záujmom je skúmať, vyvíjať a vyrábať inovatívne liečivá, vakcíny a voľnopredajné zdravotnícke produkty, ktorými zlepšujú kvalitu ľudského života a umožňujú ľuďom cítiť sa lepšie a žiť dlhšie.