Zdravím ťa, spolutrpiteľ! Ak sa neurazíš, budeme si v tomto manuáli tykať. Berme to ako pokec chlapa s chlapom – takže formality dáme bokom, súhlas?

Nazval som ťa spolutrpiteľom, pretože máš možno pocit, že počas ženských dní si skutočnou obeťou práve ty. Vtedy robíš všetko zle: nesprávne dýchaš, hlasno žuješ, zavadziaš v posteli, pýtaš sa hlúposti. V lepšom prípade ju naštveš, v horšom rozplačeš, prinajhoršom oboje. Pri každom pokuse o konverzáciu sa vžívaš do roly pyrotechnika opatrne prestrihujúceho káblik za káblikom na atómovej bombe. A možno tomu pyrotechnikovi aj závidíš: bomba sa ho aspoň nepokúsi vykastrovať, keď s ňou chce vtipkovať.

Aj ja som to tak kedysi bral.

A vieš čo? Svojím spôsobom to aj nefér je. Ale ako sa tá kôpka nešťastia/uzlík nervov (podľa momentálnej situácie) musí cítiť, keď sa k tebe takto chová? Ver mi, že každá hnusná poznámka na tvoju adresu ju mrzí. Ale rozbité hormóny sú skrátka silnejšie.

Keby mali muži svoje dni

Predstav si, že máš silnú opicu, bolí ťa brucho, naši práve prehrali hokej a chytá ťa depka (čiže vlastne bežné pocity po každých MS). Och, a pridaj k tomu ešte krvácanie z veľmi drahocenného miesta. Akné. Nafukovanie. Nechutenstvo či extrémny hlad.

A do toho všetkého ti zrazu klopká na plece vysmiaty kolega, že v tom reporte z rána máš strašne vtipnú gramatickú chybu. Zrazu máš proste okrem tej blbej chyby aj náhlu chuť vysmiateho jedinca rozložiť na subatomárne častice, tie starostlivo zabaliť a vystreliť do vesmíru.

Je to ako pravidelne trčať v dopravnej zápche – človek sa po čase naučí používať rôzne bočné cestičky, aby sa najväčšej katastrofe vyhol. Ale náladu máš pokazenú tak či tak a stačí jedná červená na semafore navyše a prúd nadávok nezastavíš. Aj keď sa na to pripravuješ celý mesiac.

Neštrajkuj, komunikuj

Teraz, keď to vidíš z druhej strany, možno sa aj pýtaš, ako teda pomôcť. To je pekné. Ale ja som chlap. Bež za svojou ženou a spýtaj sa.

Žiadne stereotypné riešenie nejestvujú; každá to prežíva odlišne. Niektorá sa chce len pritúliť, iná mať pokoj od všetkého a ďalšia sa cíti ako smutný obláčik, ktorému pomôžu len tabletky proti bolesti. Tie najšťastnejšie dokonca necítia skoro nič a spolu s neinformovanými chlapmi len krútia hlavou, čože to ostatné baby stále vymýšľajú.

Každý problém sa skrátka vždy najlepšie vyrieši medzi štyrmi očami. Jednoduchou vetou „Zlatko, čo by ti pomohlo?“ nepokazíš nič. Samozrejme doma partnerke, nie nervóznej šéfke na pracovnom obede.

Môj osobný recept? Objednať pizzu, zababušiť sa spolu do deky, priložiť na bruško termofor (na JEJ bruško, nie svoje!), rozprávať sa o pekných veciach a robiť si veľa žartov – ale výlučne na vlastný účet. Doteraz zabralo vždy. 😊

Vidíš, nakoniec to nie je ani taká veda. Trochu pochopenia, trochu podpory, trochu tolerancie, trochu trpezlivosti. Tiež sa ti ich na oplátku dostane, keď nás zasa raz vytrieskajú v hokeji.

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 4.4/5. From 5 votes.
Please wait...
Voting is currently disabled, data maintenance in progress.

O autorovi