Vedci tvrdia, že ľudský mozog nie je prispôsobený na dlhodobé pozitívne myslenie. Sme naprogramovaní tak, že každý náznak zmeny v nás nevedome vyvoláva nechuť niečo meniť. Z toho vyplýva, že akékoľvek zásahy do zabehnutého systému v myslení a konaní v nás vzbudzujú odpor a pochybnosti, ako to celé dopadne. Keď sa nad tým zamyslíme, možno aj toto našim pravekým predkom zachraňovalo život, keď im pri ohrození okamžite nabiehali katastrofické a nie optimistické scenáre, ako to celé skončí.
Dnes už síce nemusíme bojovať o holé prežitie, priveľa optimizmu však podľa psychológov môže škodiť. Upozorňujú, že:
- medzi optimistami je veľa gamblerov a hazardérov.
- optimisti, na rozdiel od pesimistov, viac podliehajú nereálnym predstavám, chýba im kritické myslenie a jasnosť uvažovania.
- optimisti sa v krízových situáciách častejšie priklonia k horšej verzii riešenia problému, čo zhorší ich životnú situáciu.
- pacienti s optimistickým prístupom k svojmu ochoreniu majú pri rovnakej liečbe rovnaké vyhliadky na prežitie ako pesimistickí pacienti.
Neprikrášľujte realitu
Odporcom prílišného optimizmu a úplnému ignorovaniu negatívneho myslenia dávajú za pravdu aj starovekí filozofi. Hlásali vyváženosť medzi dobrým a zlým, dokonca niektorí nabádali k tomu, aby si ľudia radšej predstavovali tie najhoršie možné scenáre. Má to svoju logiku – keď čakáte iba zlé, s negatívnym koncom sa vopred zmierite a vyhnete sa sklamaniu. Okrem toho, keď sa situácia zvrtne k dobrému, vaša eufória bude dvojnásobná. Túto teóriu propaguje aj dánsky psychológ Svend Brinkmann vo svojej knihe, v ktorej píše o tom, ako odolať šialenstvu sebazdokonaľovania (Stand Firm: Resisting the Self-Improvement Craze). Tvrdí, že by sme nemali prikrášľovať a ignorovať realitu toho, čo a ako žijeme. Keď si budeme večne kriviť a prispôsobovať svet okolo nás, začneme podvedome pochybovať o vlastnom úsudku a schopnosti reálne zhodnotiť situáciu. Negatívne pocity sú plnohodnotnou súčasťou nášho spôsobu uvažovania a vnímania. K životu patrí nielen úspech, šťastie, spokojnosť, ale aj prehry, straty a smútok.
Energetické pasce
Nič však nie je čierno-biele a preto je pravdou aj to, že dlhodobý negativizmus, podozrievavosť, odmietanie zmien a čohokoľvek nového, vedie k frustrácii a prehlbovaniu negativizmu. Keď už sme pri tom, zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako často zažívate pocity radosti a spokojnosti?
Túto otázku vo svojej knihe Žite svoje lepšie ja rieši aj Janette Šimková, známa slovenská životná a partnerská koučka. Ponúka niekoľko tipov, ako nájsť cestu k spoľahlivému zdroju pozitívnej energie a zároveň sa chrániť pred „energetickou vojnou“. Ako píše, telesná a emočná energia sú vzájomne úzko prepojené. Keď nám nároky začnú uberať z telesnej energie, vyčerpáme sa. Tento stav spôsobí, že naše pozitívne myslenie stráca moc a prepadáme katastrofickým scenárom, ktoré nás oberajú o ďalšiu energiu. O slovo sa hlásia úzkosť, frustrácia, pocity márnosti, ale aj zlá nálada, podráždenosť. Je to začarovaný kruh, pretože psychika v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj naše fyzické zdravie a pocit spokojnosti a pohody. A práve preto byť negativistom sa nevypláca.
Stav flow
Určite ste už počuli o stave „flow“ (plynutie). Ide o situáciu, keď vás nejaká príjemná činnosť (športovanie, maľovanie, vyšívanie, písanie, práca v záhrade) tak vtiahne do seba, že prestanete vnímať okolie. Prežívate pocity ľahkosti, o ktoré sa stará vyplavený sérotonín, ste uvoľnení, cítite príliv energie a radosti. Podľa Martina Seligmana, propagátora pozitívnej psychológie, je tento stav jedným z troch hlavných pilierov ľudského šťastia.
Nabíjačkou emočnej energie, ktorá ovplyvňuje naše prežívanie reality, je teda vedomé odstrihnutie sa od reality a úplné sústredenie sa na určitú činnosť. Ako píše Janette Šimková vo svojej knihe: „Má to na svedomí občasná prevaha pravej hemisféry, ktorá umožňuje, aby si hlava oddýchla od rozumového, analytického módu ľavej hemisféry, v ktorej mozog zotrváva počas väčšiny pracovného dňa. Moja praktická rada znie: doprajte si v práci každých 90 minút prestávku a na päť minút opustite to, na čom práve pracujete.“
Buďte inteligentní vytrvalci
Pri hľadaní vyváženosti si podľa koučky môžete pomôcť odhodlaním talianskeho filozofa Antonia Gramsciho, ktorý tvrdí, že je pesimista, pretože je inteligentný, ale je tiež optimista, pretože má pevnú vôľu.
Keď chcete byť spokojní, tak…
Žiaden extrém nie je dobrý a aj medzi hraničným optimizmom a pesimizmom treba hľadať zlatú strednú cestu. Keď chcete byť spokojní, skúste si osvojiť nasledujúce zásady:
- Buďte k sebe úprimní, ľahšie zistíte, čo skutočne chcete (v kariére aj vo vzťahoch).
- Nekopírujte iných, hľadajte vlastnú cestu.
- Príbehy úspešných ľudí považujte za motiváciu.
- Buďte pracovití, ale nájdite si čas aj na iné radosti, z ktorých môžete čerpať energiu.
- Nepodceňujte sa, verte svojim schopnostiam, ale nepreceňujte ich.
- Zamyslite sa nad tým, či váš rast a pohľad na svet neovplyvňujú neželané stereotypy.
- Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí vás obklopujú negatívnou energiou.
- Keď niečo chcete dosiahnuť, začnite hneď, neodkladajte to.
- Pri riešení problémov skúste zachovať nadhľad. Situáciu ani nezľahčujte ani nedramatizujte.
- Nehundrať, neohovárať, nekritizovať. Čím viac nespokojnosti vyšlete do sveta, tým viac sa vám vráti späť.
- Nevytvárajte prostredie na množenie negatívnych myšlienok a pocitov.
- Strážte si hranice vplyvu – keď ste v nejakej situácii pre danú vec urobili maximum a nepomohlo to, vzdajte sa. Prijmite fakt, že viac nemôžete urobiť.
Priveľa optimizmu môže zraniť
Podľa psychológov priveľa optimizmu môže uškodiť, lebo robí človeka zraniteľnejším. Keď si denne niekto opakuje, že je šťastný, úspešný a spokojný s tým ako vyzerá a kto je, pritom si reálne uvedomuje, že tento stav zďaleka nedosahuje a ani nikdy nedosiahne, na jeho psychike to môže napáchať obrovské škody.
Verte príjemným očakávaniam
Behaviorálny ekonóm profesor psychológie George Loewenstein sa spýtal svojich študentov, či by boli ochotní za bozk od celebrity zaplatiť viac, keby ho dostali okamžite alebo vtedy, keď by na bozk museli čakať. Odpoveď je zdanlivo prekvapujúca, pretože viacerí sa zhodli na tom, že by si radšej počkali. To Loewensteina doviedlo k úvahám, že príjemné očakávania sú pre psychiku dôležité a vyvolávajú pocity šťastia, takže by sme sa im nemali brániť.
O autorovi
Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.
