Otrava krvi sa začína prienikom mikroorganizmov, najmä baktérií, kvasiniek alebo parazitov, do krvného riečiska. Imunitný systém bojuje s infekciou tak, že do krvi vylučuje veľké množstvo obranných látok a krv akoby prestávala plniť svoju funkciu. Toto môže vážne poškodiť dôležité vnútorné orgány, najmä pľúca, obličky a pečeň, ktoré v najhoršom prípade zlyhajú, čo vedie k smrti. Väčšina z nás o otrave krvi počula v súvislosti s poranením. Preto máme mylnú predstavu, že mikroorganizmy môžu do krvi preniknúť len vtedy, keď sa vážne zraníme a ranu si poriadne nevyčistíme. Toto je však len jeden z možných spôsobov vzniku sepsy.

„K prieniku baktérií do krvného riečiska dochádza pri rôznych infekciách, napríklad pri infekciách močových ciest, tráviaceho systému, ciev, srdca či kostí.  Otrava krvi je častá aj pri infekcii operačných rán, zápale pľúc, infekcii mozgových blán, ale dokonca aj po poštípaní hmyzom. Takže príčinou nie je iba zranenie. Sepsa dokonca môže vzniknúť aj v spojitosti s niektorými parazitmi prenášanými hmyzom, napríklad kliešťom. Pri cestovaní nás zase môže ohroziť lokálny hmyz,“ hovorí Ing. Jozef Gavlas, riaditeľ laboratórnej divízie Medirex a. s.

Podľa jeho slov, pri laboratórnej diagnostike nie je dôležité vedieť, ako sepsa vznikla – teda, či ide o následok zranenia alebo ochorenia. „My musíme potvrdiť, či pacient naozaj má otravu krvi a ak áno, ktorý mikroorganizmus ju vyvolal,“ dodáva.

Ide o čas

Základným vyšetrením, keď sa hľadá dôkaz pôvodcu z krvi, je hemokultivácia.

„Do špeciálnej fľaštičky sa odoberie určité množstvo krvi, a tá sa dá do prístroja. V tom prístroji sa krv kultivuje pri presne stanovej teplote aj niekoľko dní. Ak je v nej prítomný mikroorganizmus, začne sa rozmnožovať a produkovať plyny (konkrétne CO2). Na dne nádoby je tzv. indikátor, ktorý reaguje na prítomnosť spomínaného plynu. Na základe zmeny indikátora už o hodinu či o pár hodín vieme, že tam nejaký mikroorganizmus je, ale ešte musíme presne zistiť aký. Informáciu o pozitívnom náleze hlásime ošetrujúcemu lekárovi. Keďže sepsa vždy znamená život ohrozujúci stav, tak lekár už môže aplikovať širokospektrálne antibiotiká, ktoré sa podávajú väčšinou priamo do žily, aby bol účinok okamžitý. Fungujú tak, ako keď urobíte kobercový nálet na bojisko. Zničia takmer každý mikroorganizmus, ktorý v krvi je. My potom hemokultúry aplikujeme na naše pôdy, necháme baktériu vyrásť a zisťujeme, aký mikroorganizmus presne spôsobil sepsu a aké antibiotiká naň zaberajú. Zároveň určíme minimálnu inhibičnú koncentráciu, teda koncentráciu, ktorá zaberá na tento mikroorganizmus a lekár na základe toho upraví liečbu – môže zmeniť antibiotiká alebo koncentráciu lieku, aby pacienta zachránil,“ vysvetľuje J. Gavlas.

 

Čo keď antibiotiká nezaberú?

V súčasnosti vedci aj lekári upozorňujú na problém s narastajúcou rezistenciou na antibiotiká. Ide o to, že niektoré antibiotiká prestávajú účinkovať, pretože baktérie si na ne zvykli a nadobudli voči nim odolnosť. Čo ak sa to stane pri sepse?

„Máme rôzne druhy antibiotík a nejaké určite zaberú, aj keď nie hneď, tak určite pri vyššej koncentrácii. Práve preto určujeme v laboratóriu minimálnu inhibičnú koncentráciu antibiotík, aby sa nestalo, že vám lekár bude podávať zbytočne vysoké dávky lieku, keď stačia aj nižšie, no zároveň, aby sa nepodávali príliš nízke dávky, ktoré nepomôžu. Pravda je, že rezistencia nám narastá, pretože sme extrémne predávkovaní antibiotikami, keď ich mnohí užívame doslova na každé ochorenie. Na druhej strane je ale známe, že keď sa mikroorganizmus stane rezistentným na určitý typ antibiotík a ony sa prestanú používať (zmizne tzv. selekčný tlak antibiotika), tak mikroorganizmus na svoju odolnosť akoby zabudol, a dané antibiotikum sa môže v opodstatnených prípadoch použiť zas a bude účinné.“

Toto nikto neprehliadne

Kým pri mnohých ochoreniach sa stáva, že spočiatku ich lekár môže prehliadnuť, pretože príznaky nie sú jednoznačné alebo úplne chýbajú, otrava krvi je v tomto iná. Lekár by ju zaručene mal rozpoznať, ide len o to, aby pacient neváhal a prišiel do ambulancie včas.

„Deväťdesiat percent prípadov sepsy je spôsobených baktériami, pričom ochorenie prebieha rýchlo a vždy s príznakmi. Medzi najčastejšie príznaky patrí horúčka so zimnicou a triaškou, zrýchleným dýchaním a pulzom, v ťažkých prípadoch aj dýchavičnosťou, poruchami vedomia, extrémne nízkym krvným tlakom, bledosťou, potením. Spolu s laboratórnym rozborom (ako napríklad krvný obraz, zápalové parametre) je to stav neprehliadnuteľný a vyžaduje hospitalizáciu pacienta s antibiotickou a ďalšou podpornou liečbou. Sú prípady, keď to príde náhle, doslova z hodiny na hodinu,“ konštatuje J. Gavlas.

 

Najčastejší vinníci

Diagnostika sepsy vyžaduje multidisciplinárnu spoluprácu. „Okrem základných biochemických parametrov sa vyšetrujú aj špecifické markery, ktoré indikujú septický stav. Zároveň sa odoberá krv na hemokultiváciu, ako sme už spomínali, ktorá sa zasiela do mikrobiologického laboratória. Platí princíp, že krv na hemokultiváciu sa odoberá v najväčšej možnej kvantite (do viacerých hemokultivačných nádob) a ideálne pred podaním antibiotickej terapie, pretože antibiotikum by mohlo viesť k falošne pozitívnemu výsledku,“ hovorí J. Gavlas, podľa ktorého medzi najčastejších pôvodcov sepsy u nás patria baktérie Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Staphylococcus aureus, enterokoky a z kvasiniek sú to druhy rodu Candida.

Nie je to „konečná“

My laici máme často zafixované, že otrava krvi je za každých okolností smrteľná. Že je to takpovediac „konečná“. Avšak nie je to tak, uvádza sa, že zomiera 30 až 40 percent postihnutých. Zvyšok má šancu vyliečiť sa dokonca aj bez následkov. „Pri rýchlej intervencii je možné infekciu vyliečiť. Nutné je však pátrať po zdroji infekcie v organizme a ten odstrániť. Napríklad ak je za sepsu a infekciu srdca zodpovedné ložisko v dutine ústnej, treba ho odstrániť, pretože po ukončení antibiotickej liečby by sa sepsa mohla rozvinúť opäť. Čo sa týka následkov po prekonaní sepsy, tie závisia od toho, čo bolo jej vyvolávajúcou príčinou, ale aj od veku pacienta, jeho pridružených ochorení, imunity, rýchlosti terapie,“ vysvetľuje J. Gavlas.

Práve s rýchlosťou podávania terapie môže výrazne pomôcť laboratórium. „Laboratórium v prípade pozitívneho kultivačného nálezu ihneď telefonicky informuje ošetrujúceho lekára o tom, aký typ mikroorganizmu sa izoloval. Identifikáciu mikroorganizmu a predbežné stanovenie citlivosti vieme v súčasnosti poskytnúť do 24 hodín od informácie o pozitívnom náleze.“

Výhodou je, že k rýchlym výsledkom laboratórneho rozboru krvi aj pri takej závažnej diagnóze ako je otrava krvi, sa dostanú ľudia na celom Slovensku nielen vo veľkých mestách. „Každá nemocnica (aj v okresnom meste) má k dispozícii mikrobiologické laboratórium, ktoré je schopné vykonať kultivačné vyšetrenie krvi. Medirex má svoju sieť mikrobiologických laboratórií a máme aj prepracovaný systém prepravy vzoriek, takže sme schopní mnohé aj lôžkové zariadenia obslúžiť prostredníctvom zvozových služieb. Ale základné mikrobiologické laboratóriá majú aj lokálne nemocnice, alebo majú partnera, ktorý funguje lokálne a dokážu urobiť detekciu, či ide o sepsu alebo nie a aj rýchlo určiť, o aký mikroorganizmus ide,“ konštatuje J. Gavlas.

Dodáva, že v laboratóriách Medirexu vedia vo vzorkách krvi momentálne odhaliť a zistiť všetky typy mikroorganizmov, ktoré lekári v SR žiadajú určiť, čiže ich netreba posielať na vyšetrenie do zahraničia.  „Vďaka hmotnostným spektrometrom dokonca disponujeme aj vojenskou databázou. Čiže čisto teoreticky, ak by tu bola aplikovaná nejaká závažná baktéria používaná na bojové účely, vedeli by sme odhaliť aj tú. Ale niektoré druhy mikroorganizmov nezisťujeme z toho dôvodu, že na Slovensku na ne nemáme požiadavky, ale ak by boli, vedeli by sme aj tieto vyšetrenia zaviesť. Okrem iného naše laboratóriá spolupracujú aj na mnohých klinických štúdiách, takže technológiu máme, a keď sa objavia požiadavky na zisťovanie nejakých nie úplne bežných mikroorganizmov, môžeme im vyhovieť a prípadne ich aj zaviesť do praxe. Napríklad, keď sa v čase olympijských hier v Brazílii objavil vírus Zika, tiež sme ho vedeli identifikovať, ale keďže nemáme naň požiadavky, tak to už teraz nerobíme,“ hovorí na záver Ing. Jozef Gavlas, riaditeľ laboratórnej divízie Medirex a. s.

Ing. Jozef Gavlas, CSc.

Koho najviac ohrozuje otrava krvi?

  • Novorodencov a dojčatá
  • Starších ľudí nad 65 rokov
  • Ľudí s oslabenou imunitou
  • Ľudí s rôznymi chronickými chorobami (ochorenia srdca, cukrovka, ochorenie obličiek a pľúc, rakovina)
  • Ľudí po operáciách a ťažkých zraneniach
  • Alkoholikov a narkomanov

Ako správne dezinfikovať rany?

  • V prvom rade odstráňte pevné nečistoty z rany – ak napríklad spadnete a v mieste rany máte drobné kamienky či kúsočky skla.
  • Poriadne opláchnite ranu a jej okolie čistou tečúcou vodou.
  • Aplikujte dezinfekčný prípravok napríklad na báze peroxidu vodíka alebo jódu. Dostanete ho kúpiť v lekárni a mal by byť základnou súčasťou vašej domácej lekárničky, ale napríklad aj turistickej výbavy, keď sa chystáte na výlet.
  • Ak rana stále krváca, môžete ju zľahka prekryť sterilným obväzom. Nikdy ju však ničím nezasypávajte, ani nenatierajte. V prípade potreby navštívte lekára.
 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 3.7/5. From 3 votes.
Please wait...

O autorovi