Na vašom oddelení vyšetrujete vzorky krvi na rôzne hematologické ochorenia – ktoré prevažujú?

Na našom oddelení máme denne približne 2 300 vzoriek. Z tohto počtu je však veľmi nízke percento pacientov s hematologickým ochorením. Vyšetrenie krvného obrazu je základné laboratórne vyšetrenie pre všetky lekárske špecializácie. Je súčasťou predoperačného vyšetrenia, veľmi rýchlo nám vie povedať, či máme infekciu, či už bakteriálnu, alebo vírusovú. Keby som sa mala napriek tomu zamerať na hematologické ochorenie, určite najviac je anémií, najčastejšie sideropenických. Sú to anémie, ktoré vznikajú z nedostatku železa v organizme, čo má za následok zníženú tvorbu hému. Hém je stavebná jednotka hemoglobínu. Hemoglobín (červené farbivo) sa nachádza v našich červených krvinkách a jeho hlavnou úlohou je prenos  plynov – kyslíka a oxidu uhličitého. Až 10-krát častejšie sa so sideropenickými anémiami stretávame u žien, a to z dôvodu strát krvi počas menštruácie. Zvýšená spotreba železa v organizme je aj počas tehotenstva. Pozor si treba dať aj na pravidelný prísun železa v potrave, ohrozenou skupinou môžu byť vegetariáni či vegáni.

 

Krvný obraz reaguje na mnohé onkologické ochorenia. Ktoré to sú?

Zmeny v hodnotách červenej aj bielej zložky krvného obrazu reagujú citlivo a takmer okamžite na akúkoľvek chorobnú zmenu v organizme. V zmysle hematoonkológie zmeny nastávajú pri leukémii, lymfómoch a mnohých ďalších podtypoch týchto ochorení, ale nemusí to byť všeobecným pravidlom! Ak sa však zameriame na všeobecnú onkológiu – teda zmeny krvného obrazu pri solídnych nádoroch (napr. mozgu, obličiek, pľúc atď.), treba hľadať odpovede v iných doplňujúcich či zobrazovacích vyšetreniach, pretože laboratórny nález v krvi nemusí byť smerodajný ani jednoznačný.

 

Ktoré ochorenia krvi boli kedysi vzácne a dnes sa s nimi v rámci analýzy vzoriek stretávate stále častejšie? Čo myslíte, prečo?

Stále častejšie sa stretávame napríklad s imunologicky podmienenou poruchou zrážania krvi – antifosfolipidovým syndrómom prevažne u mladších pacientov. Toto autoimunitné ochorenie sa prejavuje trombózami, u mladých žien môže byť dôvodom opakovaných tehotenských strát. Myslím si však, že to, že máme čoraz viac pozitívnych vzoriek, je len skreslený pohľad. V súčasnosti sa čoraz viac sledujeme, chodíme častejšie k lekárovi, ktorý má viac možností na diagnostiku a pochopiteľne to využíva. Preto mnohokrát vyšetrujeme pacientov bez klinických príznakov, ktorí nakoniec majú pozitívny laboratórny nález. Otázka je –  potom čo s nimi?

 

Dokáže vás v analýze krvných vzoriek niečo prekvapiť alebo sa rokmi stala ich diagnostika rutinou?

Väčšinou ide naozaj o rutinnú diagnostiku, ale o to viac sa tešíme, keď máme niečo zaujímavé. Vtedy cítime súdržnosť nášho oddelenia, keď sa stretnú laborant, analytik aj doktor a rozoberáme jedného pacienta celý deň a zo všetkých strán. Najprv hľadáme miesto, kde sa stala „chyba“, potom rozmýšľame a študujeme, či je to možné a na záver sa tešíme z toho, na čo sme prišli.

Zaostrime pozornosť na krv samotnú. Pre mnohých je táto téma fascinujúca. Ešte žiadny vedec nevynašiel dokonalú náhradu krvi. Od čoho závisia farba a hustota tejto životodarnej tekutiny?

Hustota krvi závisí od pomeru jednotlivých komponentov, z ktorých sa skladá – teda tekutej (plazma) a pevnej zložky (krvné elementy – biele a červené krvinky, doštičky).  Ich pomer nám odhalí parameter krvného obrazu, tzv. hematokrit (vysoký hematokrit nám signalizuje nadbytok pevnej zložky). Ak je v krvi viac pevných zložiek na úkor plazmy, hovoríme ľudovo o „hustej krvi“.

Červená farba krvi pochádza z červeného krvného farbiva – hemoglobínu, ktoré je súčasťou červených krviniek.  Jeho súčasťou je  železo zabudované vo forme tzv. hému.  Má úžasnú schopnosť viazať kyslík.  Práve táto schopnosť v spolupráci s pľúcami dáva krvi rôzny odtieň červenej farby v rozsahu od svetločervenej až  po tmavočervenú. Závisí to od  „okysličenia“ krvi. Dôvod je jednoduchý. Okysličená krv, teda  kyslík naviazaný na hemoglobín, dáva krvi svetločervenú farbu. Tmavočervenou sa stáva vtedy, keď kyslík opustí väzbu s hemoglobínom.

Poznajú ľudia väčšinou svoju krvnú skupinu?

Myslím, že v súčasnosti áno. Hlavne u mladších ľudí sa napríklad čoraz častejšie stretávame s požiadavkou vyšetrenia krvnej skupiny aj na občiansky preukaz.

Niektorí pacienti majú strach z transfúzie, konkrétne z krvi iného človeka. Je dôvod na obavy?

Človek má prirodzene obavy z rôznych vecí. Keby som začala menovať možné transfúzne reakcie, je ich niekoľko, od alergických reakcií cez sepsu až po smrť. Ale treba si uvedomiť aj to, že k transfúzii dochádza naozaj len vtedy, keď nie je iná možnosť liečby. A v mnohých prípadoch (akútne krvácanie) by sme bez transfúzie krvi umreli. Samotná príprava transfúznych liekov sa prísne sleduje. Začína sa už pri samotnom výbere darcov krvi, ich testovaní na krvou prenosné ochorenia, karantenizáciou plazmy, sterilnými transfúznymi vakmi, deleukotizáciou transfúznych prípravkov. Myslím si teda, že dôvod na obavy by mal byť rovnaký ako pri akomkoľvek inom lieku.

 

Hovorí sa, že darcovia s krvnou skupinou 0- môžu darovať krv každému, zatiaľ čo pacienti s AB+ môžu dostať akúkoľvek krv. Je toto bežná prax, alebo sa k tomuto pristupuje len výnimočne?

To, že 0 RhD negat. je univerzálny darca a AB RhD pozit. univerzálny príjemca, je pravda. Štandardne sa však pri transfúzii krvi snažíme dodržiavať rovnoskupinovosť v AB0 aj v RhD systéme. Sú však prípady, keď buď nemáme dostatok krvných prípravkov danej krvnej skupiny, alebo potrebujeme naozaj akútne podať krv a nevieme, akú krvnú skupinu má pacient, vtedy podávame 0 RhD negat.

Ing. Mária Sucháňová

Je dnes na Slovensku vo všeobecnosti dostatok krvi?

Bohužiaľ, krvi je stále málo. Preto, kto môžete, choďte darovať!

 

Potenciálnych darcov by možno motivovali výhody pravidelného darovania krvi. Mohli by ste spomenúť tie najvýznamnejšie?

Ja som pravidelný darca krvi. Mojou najväčšou motiváciou je pocit, keď viem, že som možno práve zachránila život. Samozrejme, nie všetci sú ako ja. Určite môže byť motivácia to, že vám spravia základné vyšetrenia na infekčné ochorenia, ako sú HIV alebo žltačka, základné pečeňové testy, krvný obraz. A ak vám nezavolajú, viete, že ste v tomto smere v poriadku.

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 4.3/5. From 4 votes.
Please wait...

O autorovi

Ing. Mária Sucháňová
Všetky články autora
V rokoch 2000 až 2005 študovala na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave odbor biochémia, mikrobiológia a biomedicínske inžinierstvo a štúdium ukončila získaním titulu Ing. V nasledujúcich dvoch rokoch bola na tejto fakulte internou doktorandkou. V rokoch 2013 až 2016 absolvovala postgraduálne vzdelávanie v odbore laboratórna medicína. Prvé praktické skúsenosti nadobudla v Ústave experimentálnej onkológie SAV v Bratislave. V Medirexe začínala v roku 2007 na pozícii laboratórna diagnostička na oddelení klinickej biochémie. Po návrate z materskej dovolenky v roku 2011 nastúpila na oddelenie klinickej hematológie a transfúziológie. Od roku 2016 je manažérkou tohto oddelenia pre západné Slovensko.