„Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí v úvode o tejto téme odborná garantka Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA.

Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami. „Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje docentka.

Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort – pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.

Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimoteIovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“

doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA

Prelom po 10. týždni tehotenstva

V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení  je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná. To, samozrejme, neznamená, že žena sa o svoje budúce bábätko prestane báť. Báť sa bude celé tehotenstvo a následne asi aj celý ďalší život, ale taký je už osud mamičiek.

Ako pri viacplodovom tehotenstve?

V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat,“ vysvetľuje lekárka s 18-ročnou praxou v asistovanej reprodukcii.

A opäť vek

Určité špecifiká starostlivosti o tehotnosť po IVF vyplývajú aj z vekového zloženia populácie pacientiek liečených v IVF centrách. Vekový priemer tehotných je tu vyšší ako v populácii žien, ktoré otehotnejú spontánne. S tehotenstvom vo vyššom veku sa následne spájajú rôzne komplikácie, ktoré sa u tejto skupiny tehotných vyskytujú častejšie, ako v mladších vekových ročníkoch. Sú to napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie a mnohých ďalších ochorení. Za vysoko rizikové už musíme pokladať tehotnosti po 45. roku veku života ženy, ktoré si vyžadujú zvyčajne špecifickú starostlivosť a častejšie kontroly v poradni.

„Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Znovu si je potrebné uvedomiť, že skupina pacientiek tehotných po IVF je priemerne staršia. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vedia odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti,“ vysvetľuje docentka Toporcerová z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare Košice.

Predčasný pôrod a cisársky rez

Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenose rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností. Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.

Môžeme teda jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi

doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD
Všetky články autora
Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA ukončila štúdium v odbore všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v roku 2000 a v tom istom roku nastúpila na postgraduálne doktorandské štúdium na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike. V apríli 2003 na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave absolvovala kvalifikačnú atestáciu I. stupňa z odboru gynekológia a pôrodníctvo. Od roku 2002 pracovala ako sekundárny lekár a neskôr ako odborný asistent na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a UN LP v Košiciach, kde viedla Centrum asistovanej reprodukcie pri II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a UN LP až do roku 2013. Od roku 2013 do roku 2016 pôsobila ako medicínsky riaditeľ a odborný garant v Sanatóriu pre liečbu neplodnosti v Košiciach. V roku 2007 na SZU v Bratislave absolvovala špecializačnú atestáciu z gynekológie a pôrodníctva a v roku 2012 absolvovala kvalifikačnú skúšku z odboru Reprodukčná medicína na Inštitúte pre postgraduálne vzdelávanie v zdravotníctve v Prahe. Je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných monografií, vysokoškolských skrípt a učebníc a odborných vedeckých článkov.