Všetko to začalo pravdepodobne vtedy, keď bol vírus SIV (predchodca vírusu HIV) prenesený z kočkodanov, goríl a šimpanzov na človeka. V roku 1981 v USA u niektorých homosexuálne orientovaných pacientov objavili ťažké smrteľné prípady zápalu pľúc a začalo sa s diagnostikou infekcie HIV. V roku 1983 bola pomenovaná nová nevyliečiteľná choroba. Ako dlho človek dokáže prežiť v bezpríznakovom štádiu infekcie HIV je individuálne a závisí to len od veku alebo dávky vírusu, alebo inak povedané aj vírusovej nálože. Po 7 – 12 rokov s infekciou HIV je ľudský organizmus už natoľko oslabený, že prepukne ochorenie AIDS, ktoré spôsobuje, že nakazený môže zomrieť na bežnú infekciu, hoci aj na obyčajnú chrípku alebo angínu.

Liečený pacient sa však pri kvalitnej antiretrovírusovej liečbe môže s vírusom dožiť aj niekoľko desiatok rokov.

Štádium AIDS je charakteristické masívnym oslabením imunitného systému, rôznymi klinickými príznakmi na koži, v centrálnom nervovom systéme, pľúcach, výskytom onkologických ochorení a tzv. oportúnnymi infekciami. Liečený pacient sa však pri kvalitnej antiretrovírusovej liečbe môže s vírusom dožiť aj niekoľko desiatok rokov. Liečba sa pacientom nasadzuje tesne pred štádiom, keď už pacient môže ochorieť. Skôr to nemá zmysel, pretože kombinácia liekov, má aj vedľajšie účinky a, navyše, sa vírus HIV snaží mutáciami uniknúť pred účinkami liekov. Pri predčasne nasadenej dlhodobej antiretrovírusovej (ART) liečbe by sa mohla vytvoriť rezistencia na ART lieky skôr, ako ich pacient bude potrebovať, aby neochorel na AIDS. ART liečba je potom už doživotná.

AIDS je už liečiteľnou, ale ešte stále nevyliečiteľnou chorobou. 

Ak pacienti nie sú disciplinovaní, prestanú brať lieky alebo ich berú nepravidelne, HIV vírus sa voči nim stane ľahšie odolným, vznikne rezistencia a je potrebné vymeniť kombináciu ART liekov za inú. AIDS je už liečiteľnou, ale ešte stále nevyliečiteľnou chorobou. ART lieky sú schopné zabrániť množeniu HIV vírusu, ale nedokážu ho zlikvidovať. Na Slovensku je liečba pacientov s HIV/AIDS v plnej miere hradená zdravotnou poisťovňou.

Mám HIV – Priznať sa alebo nie?

Pacienti s HIV alebo AIDS pociťujú silný psychický tlak spoločnosti voči nim. Ich okolie má predsudky a strach z nakazenia. Ide o skrytú diskrimináciu. Stalo sa, že zamestnávateľ zamestnanca, ktorý sa mu priznal, že má HIV, síce nevyhodil, ale vyvinul na neho taký psychický nátlak, že zamestnanec nakoniec odišiel sám. HIV pozitívny zamestnanec nemôže zo zákona dostať výpoveď. Vírus HIV sa neprenáša bežným kontaktom, ani podaním ruky či bežným bozkom a nebol doposiaľ preukázaný ani žiaden prípad, pri ktorom by sa zdravý človek nakazil pri používaní spoločného WC s nakazeným.

Okolie má sklony človeka s HIV ihneď kategorizovať ako narkomana alebo človeka s nízkou morálkou a pritom si neuvedomujú, že nie každý sa nakazí vlastnou vinou. Čo ak sa však pacient nakazil napr. podaním krvi transfúziou?…

Pacienti s HIV sú vytláčaní na okraj spoločnosti, majú strach o svojom HIV probléme hovoriť a my ani nevieme, že žijú medzi nami. Stáva sa, že aj lekár má zábrany ošetriť pacienta s HIV.

Človek nakazený vírusom HIV je povinný  o tejto skutočnosti informovať svojho sexuálneho partnera  a ošetrujúceho lekára. Žiť s HIV tajomstvom a strachom z odsúdenia a nepochopenia celý život je nesmierne zaťažujúce.

 


Tento článok bol podporený spoločnosťou GSK v spolupráci s odborníčkou v infektológii na podporu osvety pacientov s HIV. Podrobnejšie informácie dostupné na požiadanie: GlaxoSmithKline Slovakia, s. r. o. Galvaniho 7/A, 821 04 Bratislava 2 | tel.: 02 / 48 26 11 11 | fax: 02 / 48 26 11 10 | www.gsk.sk
Zinc kód: SK/HIV/0004/17(1)e
Dátum prípravy: Máj 2018

 

* Akékoľvek otázky týkajúce sa príslušného ochorenia alebo spôsobu jeho liečby je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom.

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

Rating: 5.0/5. From 1 vote.
Please wait...

O autorovi

GSK Slovakia (GlaxoSmithKline) je súčasťou globálnej farmaceutickej spoločnosti, ktorá má významné obchodné zastúpenie vo viac ako 150 krajinách, robustnú sieť výrobných závodov v 36 krajinách a tiež špičkové výskumné centrá v Spojenom Kráľovstve, USA, Španielsku, Belgicku a Číne. Ich primárnym záujmom je skúmať, vyvíjať a vyrábať inovatívne liečivá, vakcíny a voľnopredajné zdravotnícke produkty, ktorými zlepšujú kvalitu ľudského života a umožňujú ľuďom cítiť sa lepšie a žiť dlhšie.