Pór patrí do jednej rodiny s cibuľou a cesnakom, ale na rozdiel od svojich príbuzných má menej ostrú a celkovo jemnejšiu chuť. Domovom jeho divo rastúcich predkov bol juh Európy, niektoré časti Anglicka a juhozápad Ázie. Opisné state o póre nájdete v Biblii, konkrétne v Starom zákone. Pestovali ho Egypťania, Gréci a najmä Rimania, ktorí mu vyčlenili špeciálnu časť záhrady, tzv. porrinae.
Pór preslávil aj cisár Nero, ktorý sa rád prezentoval ako bravúrny rečník a veril, že táto zelenina udržiava v kondícii jeho hlasivky a dodáva sýtosť jeho mužskému hlasu. Čo je na tom pravdy, nevieme, isté však je, že pór je zdrojom vitamínov A, C, B6, posilňuje imunitu a pomáha pri prečistení čriev. Obsahuje tiež vápnik, železo, horčík, draslík, mangán, selén a dostatok vlákniny. Pór podobne ako kel, brokolica a kapusta, je bohatý na antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením a opotrebovaním. Je skvelým zdrojom alylsulfidov, ktoré, ako dokázal výskum, dokážu bojovať proti rôznym druhom rakoviny (najmä prostaty, hrubého čreva, žalúdka). Pór má tiež pozitívny vplyv na krvný tlak a cholesterol, čím znižuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ako sú mozgová príhoda, srdcový infarkt a ateroskleróza.