Matthew Walker, profesor neuro-psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley, sa dlhé roky venuje spánku. Hlavnou témou jeho výskumov je vplyv spánku na ľudské zdravie. Ako nedávno uviedol pre britský denník The Guardian, po analýze výsledkov dvadsiatich samostatných štúdií zistil významnú súvislosť medzi tým, ako dlho človek spí a ako dlho žije. Záver je jednoznačný. Čím menej budeme spať, tým kratší bude náš život. Walker pritom upozorňuje, že dnešná doba priniesla doslova „katastrofickú epidémiu straty spánku“ a keď sa ľudia nespamätajú, bude to mať hrozivé následky na ich zdravie a životy. Profesor Walker zdôrazňuje najmä súvislosť medzi nedostatkom spánku a Alzheimerovou chorobou, rakovinou, cukrovkou, obezitou a zlým duševným zdravím. Podľa neho v našom tele neexistuje nič, čo by zostalo bez poškodenia, keď málo spíme.

Prečo spíme stále menej?

To, že každý druhý človek dnes spí len šesť hodín denne, prípadne aj menej, je daň za civilizáciu a fakt, že sme si zvolili nesprávny životný štýl. Na vine je v prvom rade umelé osvetlenie, ktoré vytlačilo tmu z našich domov aj ulíc. No a potom práca, ktorú si nosíme aj domov a dokončievame ju večer, keď by sme už mali byť v posteli. Paradox je, že keď na druhý deň zívame a varíme si jednu kávu za druhou, ešte sa aj chválime tým, že sme spali len päť hodín, lebo sme „makali“ pri počítači. Na ľudí, ktorí spia osem až deväť hodín denne, spoločnosť začína hľadieť ako na lenivcov, ktorí sú v práci málo výkonní a zjavne im nezáleží na kariérnom raste. Nie je to choré? Profesor Walker hovorí, že určite je!

Čo nám hrozí?

Nedostatok spánku sa spája s výrazným rizikom vážnych ochorení. Napríklad viac ako 20 veľkých epidemiologických štúdií dokázalo, že dospelí starší ako 45 rokov, ktorí spia v noci menej ako šesť hodín, majú až o 200 percent vyššiu pravdepodobnosť, že ich skolí srdcový infarkt alebo mozgová príhoda v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí si doprajú sedem až osem hodín spánku. Nespavosť totiž výrazne zvyšuje krvný tlak.

Keď málo spíte, priberáte

Keď málo spíte, ste náchylnejší na cukrovku. Bunky nevyspatých ľudí totiž menej citlivo reagujú na inzulín. Zároveň môžete priberať, pretože nedostatok spánku ovplyvňuje aj náš hormonálny systém – znižuje sa hladina hormónu, ktorý signalizuje mozgu nasýtenie a, naopak, zvyšuje sa hladina hormónu, ktorý signalizuje hlad. Možno je to tým, že keď je telo unavené a bez energie v dôsledku nevyspania, pýta si viac energie z jedla. Ľudia, ktorí spávajú menej ako šesť hodín denne, sú obéznejší ako tí, ktorí si doprajú vedcami odporúčaný sedem až deväťhodinový spánok. Dokázala to štúdia, ktorej sa zúčastnilo viac ako 1600 dospelých osôb. Aby toho nebolo málo, zistilo sa, že ľudia, ktorí málo spia, majú nízku hladinu dobrého cholesterolu. Ten chráni naše cievy a udržiava ich v zdraví, čím nás zároveň ochraňuje pred takými vážnymi chorobami ako sú infarkt a cievna mozgová príhoda, ľudovo nazývaná mŕtvica.

Chrípka ničí nespáčov

Ak idete z choroby do choroby, zamyslite sa nad tým, koľko hodín denne spíte. Málo spánku výrazne znižuje imunitu. V čase chrípkovej epidémie nevyspatí ľudia ochorejú medzi prvými. A nedostatok spánku nám rovnako môže brániť aj v uzdravení, prípadne sa podpíše pod vážne komplikácie hoci aj takého banálneho ochorenia ako je prechladnutie. Horšie však je, že sa nám znižuje aj celková imunita, a preto sa v našom tele môže ľahšie rozvinúť rakovina alebo vážne autoimunitné ochorenia ako napríklad reuma, Crohnova choroba, psoriáza, lupus či iné. Dostať ich pod kontrolu a opäť naplno žiť pritom vôbec nie je jednoduché.

Zbytočne lúštite krížovky, keď nespíte

Bojíte sa Alzheimerovej choroby a preto sa snažíte udržať mozog v bdelosti lúštením krížoviek? Ak málo spíte, je to zbytočné. Vedci už dávnejšie zistili, že v mozgu ľudí, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou sa hromadia bielkovinové (amyloidné) usadeniny, ktoré zabíjajú okolité bunky. Počas hlbokého spánku sa mozog účinne očistí od usadenín. Keď je spánok krátky a plytký, usadeniny sa rozširujú, pričom v prvom rade napádajú najmä tú oblasť mozgu, ktorá ovplyvňuje spánok. Inými slovami, podporuje sa nespavosť. A tá zase podporuje silnejúce usadeniny. Človek sa točí v začarovanom kruhu. Aj keď nedostatok spánku trvá krátko, hoci len jeden deň, okamžite môžeme na sebe vidieť jej vplyv na mozog – výrazné je zabúdanie, neschopnosť sústrediť sa, problémy s rečou, nepozornosť aj impulzívnosť. To všetko z jednoduchého dôvodu – mozog nemal dosť času v noci zregenerovať.

Pozor, riskujete rakovinu!

„Každú noc spím osem hodín nerušeným spánkom. Ak môžem ľuďom poradiť len jednu vec, hovorím: Choďte spať a prebúdzajte sa každý deň v tú istú hodinu bez ohľadu na čokoľvek. Beriem spánok seriózne. Akonáhle viete, že po jedinej noci, keď spíte len štyri či päť hodín, klesnú bunky, ktoré sú prirodzeným zabijakom rakovinových buniek (tie sa tvoria vo vašom tele každý deň), až o 70 percent alebo že nedostatok spánku sa spája s rakovinou čriev, prostaty, maternice a prsníka alebo dokonca len to, že Svetová zdravotnícka organizácia označila prácu na nočné zmeny za pravdepodobne karcinogénnu, ako by ste mohli robiť niečo iné?“

(Profesor Matthew Walker pre The Guardian)

 

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...
Voting is currently disabled, data maintenance in progress.

O autorovi

Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.