Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému na látky, ktoré nám neškodia. Naša imunita zareaguje na bežné veci, ako sú peľ, prach, potraviny či chlpy zvierat tak, akoby to boli škodliviny. Začne proti nim tvoriť protilátky a snaží sa ich vypudiť z organizmu. A keďže náš imunitný systém má pamäť, keď sa s danou látkou stretne znova, už ju má zapamätanú ako škodlivú a zareaguje ešte citlivejšie. Obranná reakcia imunitného systému pritom spúšťa zápal, ktorý – ak trvá dlho – môže  organizmus poškodiť. Preto je dôležité alergiu liečiť.

Na začiatku každej alergie je atopia – genetická predispozícia organizmu reagovať alergicky na bežné podnety. Atopiu väčšinou zdedíme od rodičov. Platí, že keď sú obaja rodičia alergici, ich dieťa má až 70-percentné riziko, že sa u neho skôr či neskôr prejaví nejaká alergia. Samozrejme, to neznamená, že keď vaši rodičia alergiu nemajú, ste za vodou. Alergia sa môže prejaviť u každého, v akomkoľvek veku.

Keď lieta peľ

Zo všetkých alergií je v súčasnosti najčastejšia peľová alergia. Väčšina alergikov má najväčšie problémy práve na jar, keď vo vzduchu začína lietať peľ drevín (ako prvá spôsobuje našim alergikom problémy lieska, ktorej peľ je v ovzduší pri slabých zimách už koncom januára). Koncom jari a v lete nás najviac trápia pele tráv a na jeseň zas pele burín.

Peľová alergia sa prejavuje najmä alergickou nádchou. K jej hlavným príznakom patrí vodnatý výtok z nosa, pocit upchaného nosa, kýchanie, slzenie očí, svrbenie nosu aj očí. Môže sa pridružiť únava a večer u niektorých alergikov sa objavuje aj mierne zvýšená teplota. Bežné sú aj problémy s čuchom, nechuť k jedlu, nespavosť. U detí sa alergická nádcha môže prejavovať aj častou chorobnosťou, pričom najviac sa u nich opakujú laryngitídy, zápaly priedušiek a herpesy.

Kožné testy by mali byť prvé

Aby vám lekár mohol nasadiť liečbu, najdôležitejšia je správna diagnostika. Peľová alergia sa zisťuje pomocou kožných a krvných testov. Pri kožných testoch sa na vnútornú stranu predlaktia nakvapkajú alergény, následne sa zašrabne do vrchnej časti kože a keď je pacient alergický na niektorý zo skúšaných alergénov, do 20 minút sa mu na tom mieste vytvorí svrbiaci začervenaný pupáčik s priemerom väčším ako 3 mm. Pri krvných testoch sa zisťujú tzv. špecifické IgE protilátky v krvi. „Obidve tieto metódy sú určené na zisťovanie alergií u pacientov. Kožný test je trošku invazívny, pretože je to predsa len testovanie na koži, takže pre niektorých pacientov môže byť menej príjemný. Test vyšetrenia špecifických IgE protilátok je neinvazívny, musíte absolvovať len jeden odber krvi. Ak je to možné, ako prvé sa u pacienta vždy robia kožné testy, pretože sú bližšie ku klinickému obrazu,“ vysvetľuje doktorka Elena Tibenská, vedúca laboratória klinickej imunológie a alergiológie v Medirexe.

Testy a malé deti

Kožné testy však majú svoje obmedzenia. Napríklad u detí do troch rokov, ktoré nevedia spolupracovať, nevydržia držať rúčku 20 minút, aby sa dal odčítať výsledok a navyše majú aj menej reaktívnu kožu, takže testy môžu vyjsť falošne negatívne. Alebo u pacientov, ktorí nespolupracujú v dôsledku svojho mentálneho postihnutia ako aj u pacientov s rôznymi ochoreniami kože. Problém je tiež vtedy, keď je pacient silný alergik a z toho dôvodu nemôže vynechať antialergickú liečbu, ktorá by však kožné testy mohla skresliť alebo preňho vpravenie aj malého množstva alergénu predstavuje zdravotné riziko (napr. alergia na jed včely, prípadne osy). Vo všetkých týchto prípadoch sa vyšetrujú špecifické IgE protilátky v krvi hneď v prvom kroku. „Vyšetrenie špecifických protilátok IgE sa využíva ako metóda druhej voľby, keď sú rozdiely medzi klinickým stavom pacienta a výsledkom kožných testov. To znamená, že lekár má podozrenie, že pacient je alergický na nejaký alergén, ale kožný test vyjde negatívne, tak si to dá overiť. Prípadne chce dotestovať ešte alergény, ktoré nie sú v ponuke ako kožné testy alebo proste počet alergénov použitých v kožnom je pre pacienta  nepostačujúce (zdravotné poisťovne hradia len obmedzené množstvo a miesto na predlaktí je tiež „obmedzené“).  Alebo si chce spresniť výsledok kožného testu. Napríklad v kožnom teste použije zmes tráv, kde je 5 – 6 tráv, no chce pre pacienta pripraviť špecifickú imunoterapiu, preto musí presne vedieť, na ktorú z tých tráv je pacient alergický a toto sa dá roztestovať práve pomocou špecifických IgE,“ hovorí odborníčka z laboratória.

Negatívny výsledok, a predsa je to alergia

Niekedy sa stane, že vyšetrenie špecifických IgE protilátok vyjde negatívne, no pacient je predsa len alergický. Ako je to možné? „Je to preto, lebo pri vyšetrení špecifických IgE treba dodržiavať určité zásady. Tou prvou je, že pacient sa už musel stretnúť s alergénom. Alergická reakcia totiž prebieha minimálne v dvoch fázach. Prvá fáza je tzv. proces senzibilizácie – pacient sa stretne s alergénom, jeho imunitný systém alergén rozpozná ako niečo zlé, cudzie a začne proti nemu vytvárať protilátky. V tomto čase však pacient ešte nevie, že je alergický, navonok sa to neprejavuje. Až pri ďalšom stretnutí s alergénom, keď už sú vytvorené IgE protilátky, tie nasadnú na rôzne bunky, ktoré sú ďalej zodpovedné za klinické prejavy alergie. No ak sa pacient ešte nikdy nestretol s alergénom, nie sú vytvorené protilátky a my nič nedokážeme. Občas sa stáva, že lekári požadujú, aby sme napríklad otestovali pacienta, ktorý má v rodinnej anamnéze alergiu na nejaké liečivo, čaká ho chirurgický zákrok a chcú zistiť, či nie je alergický na anestéziu. Ale keď mu ešte nikdy nebola podaná, teda jeho organizmus sa nestretol s alergénom, nevieme to vyšetriť,“ hovorí odborníčka.

Dodáva, že pre správny výsledok testu je dôležité aj to, aby sa krv na vyšetrenie špecifických IgE protilátok odoberala v určitom čase po reakcii. „Keď pacient zareaguje na alergén, vytvoria sa IgE protilátky, no ony majú určitý životný cyklus a po nejakom čase sa už nevytvárajú. Keď sa pacient stretol s alergénom, ale ďalší polrok sa s ním už nestretne, IgE protilátky v organizme už nezistíme a máme negatívny výsledok. Preto je veľmi dôležité testovať špecifické IgE 3 týždne až 3 mesiace po reakcii, v tomto období máme najväčšiu šancu, že nám vyjde správny výsledok. Sama mám skúsenosť so synom, že opakovane sme mu vždy sa mu u lekárky robili odbery v zime a všetko bolo v poriadku. No mne sa stále zdalo, že je alergik. Nakoniec sme mu urobili odber v lete a mal pozitívne IgE protilátky aj kožné testy. Je dôležité, aby lekári na to mysleli. Stáva sa nám to totiž aj pri testovaní potravinových alergénov. Niekto sa v lete vyhádže po jahodách, ďalšie mesiace jahody neje, ale pred sezónou jahôd si spomenie, že minule mal na ne reakciu. Tak sa dá otestovať a všetko mu vyjde negatívne. To ale neznamená, že sa znovu nevyhádže. Aj preto sa v alergiológii traduje veta: Negatívny výsledok neznamená, že pacient nie je alergický.“

Rozmenené na drobné

V súčasnosti sa pri alergiách do popredia dostáva tzv. komponentová diagnostika. O čo ide? „Alergény sú látky bielkovinovej povahy zložené z mnohých proteínov, z ktorých len časť môže spôsobovať alergickú reakciu. V niektorých prípadoch sa už podarilo tieto bielkoviny rozštiepiť na proteíny, teda komponenty. Niektoré z tých komponentov sú špecifické pre daný alergén, iné sú skrížené, teda typické pre viaceré druhy, niektoré sú termostabilné, čiže keď povaríte potravinu, proteín je stále tam alebo, naopak, termolabilné, takže po tepelnej úprave sa rozložia a nespôsobujú problémy. Komponentová diagnostika sa vie na alergiu pozrieť bližšie. Napríklad by bežnom testovaní lekár zistí, že pacient je alergický na jablko, no keď chce vedieť, či mu robí problém len surové jablko alebo aj jablčný kompót, zvolíme komponentovú diagnostiku. A keď zistíme, že pacient je alergický len na termolabilný komponent, tak bude vedieť, že nemusí vyškrtnúť jablko zo svojho jedálneho lístka úplne, ale stačí ho pred konzumáciou povariť,“ vysvetľuje doktorka Tibenská.

Podľa jej slov, moderný komponentový test využíva diagnostiku biočipu. Biočip umožňuje vyšetriť špecifické IgE pre 112 komponentov z viac ako 50 alergénových zdrojov. Komponentová diagnostika môže pomôcť najmä pacientom, ktorí majú riziko vážnych alergických reakcií súvisiacich s potravinami, alebo majú tzv. polyvalentné alergie, čiže sú alergickí na množstvo rôznych alergénov, prípadne ich organizmus neodpovedá dobre na liečbu. „Komponentová diagnostika bude mať v budúcnosti veľký význam aj pri špecifickej imunoterapii. Je predpoklad, že sa bude robiť cielene na každého pacienta a zameria sa práve proti komponentom, pretože sa dokázalo, že niektoré komponenty sú hlavné a iné vedľajšie. Väčšina ľudí reaguje na hlavný komponent a v doterajších vakcínach, ktoré sa používajú pri imunoterapii, je celá bielkovina. Ale keď pacient nemá reakciu na celú bielkovinu, teda na hlavný komponent, ale na tie vedľajšie, tak mu špecifická imunoterapia nepomôže. Týmto sa vysvetľuje aj to, prečo u niektorých pacientov zlyháva.“

Píšte si denníček

Doktorka Tibenská ešte zdôrazňuje, že pred každým testovaním je dôležité, aby lekár dobre poznal osobnú anamnézu pacienta. Na základe toho vyberá alergény, ktoré dá otestovať. „V našich laboratóriách vieme otestovať 500 až 600 samostatných alergénov. Ale nedá sa vyšetriť ich naraz. Zdravotné poisťovne na jedno testovanie hradia 10-20 samostatných alergénov a pri komponentoch je to to isté. Vo všeobecnosti to stačí, ak lekár presne vie, aké má pacient klinické prejavy. Teda je dôležité, aby pacient vedel povedať, kedy má problémy, ako sa to u neho prejavuje, či má ťažkosti celoročne alebo len v určitom období a podobne.“

Peľová alergia sa pri testoch dá odhaliť pomerne jednoducho, väčšie problémy sú pri potravinovej alergii. „Keď pacient začne mať problémy, je dôležité, aby zjednodušil svoj jedálniček, aby vedel presne vyselektovať, ktoré potraviny mu robia problémy. No a  veľmi dôležité je viesť si potravinový denník a zaznamenávať, po akom jedle sa vyskytnú ťažkosti. A to potom zo stravy vylúčiť. Pri potravinách my síce stanovíme špecifické IgE protilátky, ale tie sa týkajú len presného alergénu. No samotná potravina prechádza tráviacim traktom, metabolizmom, takže v konečnom dôsledku môže pacient reagovať na niečo úplne iné. A rovnaké je to aj pri liekoch. Testujeme hlavné zložky liekov, nie konkrétnu tabletku. Tá pritom môže obsahovať aj iné prídavné zložky a tiež prechádza metabolizmom. Čiže samotnú alergickú reakciu môže vyvolať niečo iné. Preto môžu testy vyjsť negatívne, ale to neznamená, že pacient nezareaguje alergicky,“ konštatuje odborníčka.

Viete, ako sa prejavuje alergia?

Alergia sa môže prejavovať rôzne. Najčastejšie sú tieto príznaky:

  • Často kýchate.
  • Svrbia vás oči, slzia vám oči, alebo ich máte opuchnuté.
  • Máte pocit upchaného nosa alebo vám tečie z nosa, hoci ste neprechladli.
  • Niekedy sa vám zdá, že strácate čuch.
  • Máte pocit sťaženého dýchania.
  • Trápi vás nevysvetliteľné svrbenie kože.
  • Mávate opuchnuté pery alebo jazyk.
  • Občas vás prepadne nevysvetliteľný kašeľ alebo sa budíte na kašeľ.
  • Pri dýchaní počujete hvízdavý zvuk alebo vám „pískajú“ priedušky.

Nezanedbávajte liečbu

Liečba alergie dnes pozostáva z viacerých krokov:

  • Základom je protialergický režim – treba sa dôsledne vyhýbať svojmu alergénu a dodržiavať zdravý životný štýl.
  • Užívajú sa protialergické lieky – antihistaminiká, a to buď vo forme tabliet alebo kvapiek do očí či nosa. Antihistaminiká bránia účinku histamínu, ktorý sa uvoľňuje pri alergických reakciách.
  • Mnohí pacienti musia užívať aj kortikosteroidy – to sú lieky, ktoré potláčajú zápalovú reakciu v organizme.
  • Niektorí môžu podstúpiť špecifickú alergénovú imunoterapiu – pacient pri nej dostáva malé dávky alergénu formou injekcií, liekov či kvapiek pod jazyk, ktoré by mali organizmus akoby privyknúť na alergén, takže bude schopný ho tolerovať.

Pozor na skrížené reakcie

Ak máte peľovú alergiu, takže reagujete na peľ drevín, burín či tráv, problém vám môžu robiť aj niektoré potraviny. Ide o tzv. skríženú alergickú reakciu.Prejavuje sa tak, že po zjedení niektorých potravín alebo korenín vás môže svrbieť alebo páliť podnebie, opuchnú vám pery a sliznica dutiny ústnej, v najhoršom prípade máte pocit dusenia. K najčastejším skríženým reakciám patria:

  • Breza a lieska – jablko, broskyňa, marhuľa, hruška, lieskový orech, zeler, mrkva, zemiak, rajčina, karí, kivi.
  • Ambrózia – melón, banán, uhorka, cuketa, harmanček.
  • Palina – zeler, mrkva, petržlen, horčica, korenie (koriander, fenikel, aníz, tymian, bazalka, majorán, oregano, čierne korenie), harmanček, šalvia, mäta, slnečnicový olej.
  • Trávy – paradajka, pšenica, kivi.

Môže alergik med a bylinky?

Pri peľovej alergii sa veľmi často objavuje skrížená alergická reakcia aj s bylinkami. Najmä silní alergici môžu alergicky zareagovať aj po vypití bylinkového čaju. Zároveň sa im neodporúča ani kvetový a lúčny med, pretože môže tiež obsahovať zrniečka peľov.

 

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi

Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.