Podľa Americkej akadémie dermatológov je 50 až 100 vlasov vypadaných denne úplne prirodzené. U ľudí s dlhšími vlasmi môže byť ich strata o čosi zreteľnejšia. Keďže sa na pokožke hlavy každého človeka nachádza približne 100- až 200-tisíc vlasových folikulov, vypadaných 100 vlasov denne na sebe asi len ťažko spoznáme. Čo však v prípade, ak nachádzame svoje vlasy na každom kroku? A čo je vlastne za tým?

Aké sú príčiny?

O tom, že genetika zohráva významnú úlohu, asi veľmi hovoriť nemusíme. No k najčastejším spúšťačom vypadávania vlasov patrí totiž hormonálna nerovnováha, ktorá úzko súvisí s obdobím menopauzy alebo tehotenstvom, problémy so štítnou žľazou, anémia z nedostatku železa, ale i faktory, za ktoré si v mnohých prípadoch môžeme samy – stres, rýchly úbytok hmotnosti či nesprávne zaobchádzanie s vlasmi. V každom prípade netreba hneď robiť paniku, ale pozrieť sa na veci objektívne – neschudla som za krátky čas až príliš? Nie som neustále v strese? A čo moja strava? Jedávam vyváženú stravu v pravidelných intervaloch?

Ak ste na väčšinu otázok odpovedali nie, ale vypadávanie vlasov vás stále trápi, problém je zrejme zdravotného charakteru. V takom prípade návštevu lekára dlho neodkladajte, pretože včasná diagnostika dokáže predísť ďalším zdravotným problémom.

Podobnú skúsenosť mala naša čitateľka Lucia, ktorej vypadávanie vlasov už bolo neúnosné. 

„Pamätám si, ako som sa zobúdzala doslova s chumáčmi vlasov na vankúši. Pri pohľade na ne ma vždy poriadne zmrazilo, ale vravela som si, že je to dočasný stav. Predsa len bola jeseň a v tomto období je úplne normálne, že vám vlasy budú vypadávať trochu viac. Trvalo to zhruba tri mesiace, kým som sa tento stav snažila ignorovať. Nehovoriac o tom, že som sa pomaly menila na chodiacu kostru.

Priznávam, že som vtedy prežívala stresujúce obdobie, najmä v práci. Nastúpila som do novej firmy, kde odo mňa očakávali najlepšie výsledky. Čo najrýchlejšie, samozrejme. A tak som práci venovala všetok svoj čas. Pracovala som od rána do večera a o nejakej zdravej strave nemôže byť ani reč. Ak vôbec môžem nazvať to, čo som jedávala, stravou. Moje telo sa mi menilo pred očami a moje chumáče neprestávali miznúť. Naopak, prenasledovali ma v umývadle, vo vani i na pracovnej stoličke. Mala som ich asi všade, len na hlave čoraz menej.

Neviem, či ma v ten deň osvietilo, ale povedala som si, že to takto ďalej ísť nemôže. Snažila som sa vrátiť späť do normálu, venovať sa sebe a svojim záľubám. Aj keď času bolo stále málo, pretože pracovné povinnosti nepočkali. No predstavte si, našla som balans. Musela som. Po odchode z ambulancie môjho lekára, ktorý sa predtým na mňa zhrozene pozrel a dal mi urobiť rôzne vyšetrenia, som sa zaprisahala, že musím zvoľniť tempo. Nešlo len o vlasy, postavu či celkový výzor. Išlo o môj vnútorný pocit, kam som sa to dostala a prečo som sa vlastne takto zanedbala.

Do práce som si povinne nosievala obedy, ktoré som si sama pripravila. Zvlášť som si dávala pozor na dostatočný príjem bielkovín a omega 3-mastných kyselín. Večery som už netrávila v práci, ale doma pri knihe. A predstavte si, firma nespadla. Konečne som sa cítila dobre, uvoľnene a zmena životného štýlu prospela aj vlasom. Stalo sa už len veľmi výnimočne, že som našla zopár vlasov na vankúši.

Hoci výsledky mojich vyšetrení nepreukázali žiadny zdravotný problém, som šťastná, že som sa spamätala včas a nemusela na to doplatiť vlastným zdravím. Aj keď svoju daň som platila tri mesiace… Ale už nikdy viac.“

 
Instagram

Páčil sa vám článok? Ohodnoťte ho tu

No votes yet.
Please wait...

O autorovi