Prečo sa ľudia smejú? Eufória, do ktorej sa pri smiechu dostávame, je túžbou po „nálade nášho detstva, v ktorom sme komické veci nepoznali, neboli sme schopní vtipu a nepotrebovali sme humor, aby sme sa v živote cítili šťastní“. Takto videl problematiku smiechu veľký psychoanalytik Sigmund Freud. Deti sa naučia smiať oveľa skôr ako napríklad hovoriť – už v prvých mesiacoch života. Úsmev totiž funguje ako jeden z prvých spôsobov komunikácie medzi matkou a dieťaťom. Keď sa bábätko usmeje, mama aj bez slov vie, že je šťastné a že sa cíti v bezpečí. Postupom času si silu úsmevu uvedomujeme čoraz viac – ľahšie vďaka nemu komunikujeme, prebúdza pocit dôvery a pomôže aj v situáciách, keď od niekoho potrebujeme odpustenie a zhovievavosť. Neraz stojí aj na začiatku partnerských vzťahov – býva totiž prvým signálom, že nás druhý človek zaujíma.
Mužom vraj nepristane
Smiech je takou pevnou súčasťou nášho života, až zabúdame, aké je čudné, že naše najväčšie potešenie sa prejavuje kŕčovitými zášklbmi a rapotavými salvami zvukov. Mužský smiech má frekvenciu minimálne 280 kmitov za sekundu, u žien je to dokonca 500 kmitov. Po dobrom vtipe sa náš dych rúti z úst rýchlosťou sto kilometrov za hodinu, bránica poskakuje, srdce bije rýchlejšie. Očné zrenice sa rozširujú, končeky prstov vlhnú a svalstvo na nohách ochabuje. Štatistici vypočítali, že človek sa zasmeje priemerne dvadsaťkrát za deň. Deti sa smejú desaťkrát častejšie ako dospelí a ženy častejšie než muži. Aj funkcia úsmevu sa líši podľa pohlavia. Keď sa usmeje žena na muža, dáva mu tým signál, že sa v jeho blízkosti cíti v bezpečí. Ukázalo sa tiež, že to, ako často sa žena pri prvom stretnutí s mužom smeje, je priamoúmerné ochote sa s ním znovu stretnúť. Prekvapivé odporúčanie: ak sa chce muž zapáčiť žene, nemal by sa veľmi smiať. Podľa výskumu vedcov z Rochesterskej univerzity v americkom štáte New York sú urehotaní chlapi pre ženy menej príťažliví než tí vážni. Prečo? Smejúci sa muž vraj pôsobí podriadenejšie, žena ho vníma ako menej nezávislého – a teda zoženšteného.
Začína sa to očami
Ak sa na smiech pozrieme ako na proces, môžeme ho rozdeliť na jednotlivé fázy. Sled udalostí odštartujú práve naše oči – prižmúria sa, čím dochádza k stiahnutiu kruhového svalu v nich. Čelový sval zdvihne obočie, nosný sval pokrčí nos a jarmový sval dodá celej tvári veselý výraz. Tieto signály doputujú do mozgu a tam aktivujú centrum, ktoré zodpovedá za dobrú náladu. Na základe toho sa začnú pohybovať kútiky úst a zatiahnu sa šikmo dozadu a nahor. V ďalšej fáze sa uvoľní čeľusť a zároveň sa zníži celkové svalové napätie v organizme. To všetko naše telo stihne za sekundu! Merania takisto ukázali, že pri úsmeve stúpa tep a v tele sa rozlievajú hormóny šťastia: endorfíny, sérotonín i dopamín. Pri intenzívnejšom smiechu sa do práce zapojí aj brušná stena a vnútorná časť bránice. Minúta smiechu tak nahradí 45 minút uvoľňovacieho cvičenia.
Liek na všetko
Najviac nám paradoxne smiech prospieva vtedy, keď nám do smiechu práve veľmi nie je. V podobných chvíľach má úsmev dvojakú funkciu. Užitočný je jednak pri komunikácii s okolím – týmto spôsobom totiž vysielame do sveta signál, že je všetko v poriadku a nehrozí nám nebezpečenstvo, a zároveň vykonáme dobrý skutok pre našu telesnú schránku. Pri úsmeve dochádza k uvoľneniu vnútorného napätia, znižuje sa hladina stresového hormónu kortizolu a telo sa prestane pudovo chystať na útok. Srdce, nadobličky, tráviaca sústava, pľúca a ďalšie orgány sa zo stavu pohotovosti prepnú do pokojového režimu.
Liečivé účinky smiechu sú klinicky overené – zlepšuje napríklad našu schopnosť zvládať stres a zaberá aj pri zmierňovaní bolesti. Ukázalo sa, že aj priaznivo ovplyvňuje hladinu cukru v krvi, čo ocenia najmä diabetici. V neposlednom rade smiech okysličuje krv, čím blahodarne pôsobí na cievy, srdce a mozog – posilňuje pamäť a kognitívne funkcie. Hormóny dobrej nálady spojené s úsmevom takisto zlepšujú trávenie, čím podporujú imunitu. V slinách človeka, ktorý sa práve srdečne zasmial, namerali výrazne zvýšenú hladinu imunoglobulínu, ktorý posilňuje obranyschopnosť celého organizmu.
Hlavne nech je zábava!
Najprospešnejší je pre ľudský organizmus smiech prirodzený, spontánny, ale blahodarne pôsobí aj ten umelo vyvolaný. Neurológovia totiž zistili, že mozog nerozlišuje falošný úsmev od skutočného – pri simulovanom úsmeve neboli zmeny prúdov v mozgu sledovaných osôb o nič menšie ako pri úsmeve spontánnom. Inak povedané: keď sa postavíte pred zrkadlo a veselo sa usmejete, budete sa cítiť lepšie, uvoľníte sa a posilníte obranné schopnosti svojho tela. Nájdite si svoj spúšťač smiechu, ktorý budete mať v náročných situáciách vždy poruke. Výborne na to poslúži napríklad humorná knižka, obľúbené vtipy, sitkomy alebo bláznivé videá z internetu. Obklopujte sa ľuďmi, s ktorými je zábava. Pozitívny účinok má aj milovanie – pri ňom sa do tela takisto vylučujú hormóny šťastia. Áno, v spálni zrejme nie je záchvat smiechu úplne žiaduci, ale aj blažený úsmev je skvelou liečebnou terapiou.
O autorovi
Vydavateľstvo BAUER MEDIA SK vzniklo v roku 2007 ako dcérska spoločnosť svetovej skupiny BAUER MEDIA GROUP s viac ako 135 rokov trvajúcou tradíciou, ktorá zaujíma popredné miesto na trhu s komerčnými tlačovými titulmi v Nemecku, Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, Číne atď. Mediálna skupina BAUER MEDIA GROUP sa okrem vydávania časopisov a publikácií orientuje aj na digitálne médiá a prevádzku TV a rádiových staníc. Na Slovensku do mediálnej skupiny patrí okrem vydavateľstva aj nezávisle fungujúce populárne Rádio Expres.
